Určite ste už takmer všetci počuli o mastných kyselinách a nenasýtených mastných kyselinách a omega nenasýtených mastných kyselinách a ešte o všeličom inom možnom, ale sústreďme sa teraz na tie mastné kyseliny. Poďme sa teda tým naozaj mastným kyselinám pozrieť na zúbok!
Začneme v mojej najoblúbenejšom prostredí a v nočnej more mnohých farmaceutov – v organickej chémii. Mastné kyseliny sú ako to názov napovedá karboxylové kyseliny, čiže kyslíkaté deriváty uhľovodíkov, ktoré sa správajú vo vode ako kyseliny. Medzi nemastné karboxylové kyseliny patrí napríklad kyseliny octová (potravinársky ocot je 8% vodný roztok kyseliny octovej), kyselina citrónová a ešte mnoho a mnoho iných. Okej, to by bolo k tým kyselinám ale prečo sú vlastne mastné?
Tento prívlastok im prischol kvôli tomu, že prvotne boli izolované z rôznych tukov alebo olejov, prípadne iných prírodných zdrojov. Aj keď je reálne možné že niektoré z nich sú naozaj na dotyk mastné. Sú to karboxylové kyseliny ktoré obsahujú aspoň 10 ale väčšinou viac atómov uhlíka pospájaných v jednoduchom reťazci. V prírode sa vyskytujúce mastné kyseliny majú vždy párny počet uhlíkov v reťazci, ale dôvod prečo to tak je nás teraz naozaj nemusí zaujímať.
No a teraz prejdime k tomu prečo sú nenasýtené. Sú snáď tieto mastné kyseliny hladné? Čo im rodičia najesť nedali? Možno v skutočnosti sú nenásytné a nie nenasýtené! Bohužiaľ skutočná odpoveď na túto otázku je o moc menej romantická a jej podstata je v strašidelnej organickej chémii. Najzákladnejšími organickými zlúčeninami sú uhľovodíky, podľa ich názvu sú to chemické zlúčeniny ktoré vo svojej štruktúre len atómy uhlíka a vodíka. Je možné ich rozdeliť z viacerých hľadísk. Podľa ich reaktivity s niektorými inými chemikáliami ich delíme na nasýtené a nenasýtené. Nasýtené uhľovodíky už nechcú s istými chemikáliami reagovať a to pretože obsahujú len jednoduché chemické väzby medzi uhlíkmi, to znamená že všetky uhlíky v nasýtených uhľovodíkoch sú v sp3 hybridizácii. Nenasýtené uhľovodíky naopak reagujú s istými chemikáliami a to je tým že obsahujú dvojité a trojité väzby medzi dvoma uhlíkmi a teda obsahujú atómy uhlíka v sp2 a/alebo sp hybridizácii. Teraz určite väčšina ľudí (ktorých nebaví chémia) povie hybridi-čo-zácia... Žiaden strach o tom tu a teraz určite nebudem písať. Jednoducho povedané má to kľúčový dopad na tvar molekúl týchto uhľovodíkov. Nasýtené (nerozvetvené) uhľovodíky a ich kyslíkaté deriváty karboxylové kyseliny sú „rovné“, teda v skutočnosti majú taký zig-zag tvar. Nenasýtené (nerozvetvené) uhľovodíky a ich kyslíkaté deriváty majú taký rôzny ohnutý tvar. V skutočnosti toto platí pre ich cis alebo „Z“ izoméry ale tým sa my teraz zaoberať nebudeme. Tento rozdiel v tvare má výrazný účinok na funkciu a metabolizmus mastných kyselín a ich zložitejších zlúčenín v organizme. V živých organizmoch sa mastné kyseliny samostatne moc nevyskytujú. Ale ako už bolo povedané sú súčasťou tukov, olejov a rôznych iných lipidov. To sú vlastne estery mastných kyselín s rôznymi alkoholmi alebo inými zlúčeninami. Povarením tukov so silnou minerálnou kyselinou (kyselina sírová napríklad) dostaneme voľné mastné kyseliny. Povarením tukov s alkalickými hydroxidmi (napríklad sodným alebo draselným) dostaneme sodné alebo draselné soli mastných kyselín – mydlá.
No a teraz keď už sme nenasýtenosť prešli povedzme si ešte prečo sú omega-toto, omega-3 alebo omega-hento. Ako sme smi už viac krát povedali sú to karboxylové kyseliny odvodené od dlhých uhľovodíkov. Majú ako správne reťazce dva konce. Uhlík na ktorom sú naviazané kyslíky sa volá alfa uhlík a uhlík na opačnom konci reťazca sa volá omega uhlík (sú to prvé a posledné písmená gréckej abecedy). Nenasýtené mastné kyseliny majú aspoň jednu (ale môžu mať aj viac) dvojitých väzieb uhlík-uhlík a je možné ich deliť podľa polohy týchto dvojitých väzieb deliť. Delia sa podľa toho ako „ďaleko“ je prvá dvojitá väzba vzdialená od omega uhlíka. Omega-3 (Ω-3) znamená že najbližšia dvojitá väzba k omega uhlíku začína na treťom uhlíku od omega uhlíka (omega uhlík je 1) a je medzi tretím a štvrtým uhlíkom od omega konca. Rozumieme sa? Nie? Tak to nevadí lebo toto nie je lekcia z organickej chémie... Ešte pre úplnosť omega-3 by sa správne po chemicky malo čítať omega mínus tri.
No dobre.. A čo to má všetko spoločné s ich využitím ako výživové doplnky? Každý človek potrebuje príjimať v potrave nasýtené aj nenasýtene mastné kyseliny vo forme rôznych tukov alebo olejov. Vo forme tukov – triacylglycerolov a fosfolipidov tvoria základ bunkovej membrány všetkých buniek (prokaryotických aj eukaryotických). Samostatné mastné kyseliny tiež slúžia ako zdroje energie v niektorých tkanivácha poskytujú „materiál“ na výstavbu mnohých dôležitých molekúl v našom tele – napríklad všetkých steroidných štruktúr. Podľa niektorých výskumov sa zistilo, že strava bohatá na nenasýtené mastné kyseliny je spojená s nižším výskytom inzulínovej rezistancie (diabetes mellitus typ 2), aterosklerotických plakov vo vnútri ciev a zápalových procesov. Podľa iných výskumov sa toto nezistilo. Ale to je jedno, nie? Majú „cool“ znejúce omega meno a sú prospešné nášmu organizmu. Treba si však povedať že dnešná strava rozhodne nie je ochudobnená o tuky a teda aj o nasýtené a nenasýtené mastné kyseliny všeobecne. A platí staré dobré všetkého s mierou! Výživové doplnky obsahujú rôzne mastné kyseliny alebo ich kombinácie, prípadne sú do nich ešte pridané vitamíny D a/alebo E, ktoré sú veľmi dobre rozpustné v tukoch. Hlavnou formou sú želatínové kapsule ale sú aj vo forme oleja na pitie.