Žihľava dvojdomá (Urtica dioica) je trváca bylina, ktorá môže dosahovať výšku až jedného metra. Stonka je štvorhranná, niekedy rozkonárená, listy sú protistojné, stopkaté, kopijovitého tvaru s hrubo zúbkatým okrajom. Stonka aj listy sú chlpaté s pŕhlivými výrastkami. Kvety sú zelenkasto-žltej farby a sú usporiadané do metlín. Plodom je vajcovitá nažka. U nás je to domáci a široko rozšírený druh.
V modernej dobe bola žihľava zavedená do prakticky celého sveta. Žihľava sa najčastejšie rozmnožuje vegetatívne pomocou podzemných výbežkov. Na liečebné účely sa zbiera vňať žihľavy od jari až po začiatok jesene. Zriedkavejšie sa zbierajú samotné listy alebo korene. Z obsahových látok je tu veľa vitamínu C, triesloviny, glukokiníny, organické kyseliny, histamín a kyselinu mravčiu (posledné dve látky sú hlavnou príčinou pŕhlivého efektu). V liečiteľstve má široké uplatnenie. Zlepšuje vylučovanie žliaz, pohyby čriev, vykašliavanie, má močopudný účinok a tiež sa používa proti hemoroidom. Okrem toho sa používa aj v ústnych vodách, záparoch a šampónoch. Je súčasťou niekoľkých doteraz vyrábaných čajovín. V niektorých častiach sveta sa dokonca konzumuje, alebo používa na výrobu tkanív.
Žihľava malá (Urtica urens) je jednoročná bylina, ktorá môže dosahovať výšku pol metra. Stonka je rozkonárená, listy sú protistojné, vajcovité alebo podlhovasto elipsovité s hrubo zúbkovaným okrajom. Rovnako ako predtým sú stonky aj listy žihľavy malej pŕhlivo ochlpené. Zelenkasté kvety sú usporiadané do metlín. Plodom je vajcovitá nažka. Je to domáca rastlina u nás. Čo sa týka zberu a využitia v liečiteľstve je to rovnaké ako u žihľave dvojdomej.