Mäta pieporná (Mentha piperita) je trváca bylina, ktorá môže dorásť až do výšky jedného metra. Listy sú stopkaté, protistojné, kopijovitého tvaru s pílkovitým okrajom. Listy sú na rube trochu páperisté. Kvety sú usporiadané do praslenov, sú svetlo-ružovej až fialovej farby. Plodom sú tvrdky.
Táto informácia možno niektorých ľudí prekvapí, ale mäta pieporná nie je „originálna“ rastlina ale je to kríženec iných zástupcov rodu mäta (na Wikipédii sa uvádza že je krížencom mäty vodnej (Mentha aquatica) a mäty klasnatej (Mentha spicata). Ale v literatúre sa uvádzajú aj iný možný zástupcovia. To že je kríženec znamená, že nedokáže tvoriť plodné semená a môže sa rozmnožovať len pomocou odrezkov. Za originálne miesto vzniku mäty piepornej sa považuje južná Európa, blízky východ alebo Egypt. Ľuďmi bola zanesená prakticky na všetky kontinenty (okrem Antarktídy, samozrejme). Na liečebné účely sa zbierajú listy alebo celá vňať mäty piepornej počas leta až do začiatku septembra. Tieto časti rastliny je treba vysušiť na dobre vetraných miestach pri izbovej teplote. Hlavnou obsahovou látkou rastliny je samozrejme silica. Táto silica obsahuje vysoký počet rôznych terpénov a kyslíkatých derivátov terpénov. Hlavným je samozrejme mentol, ktorý je pomenovaný po tomto rode rastlín. Je to monoterpenový alkohol charakteristickej a naozaj príjemnej vône. Okrem neho sú v silici ešte napríklad karvón, mentón, mentyl acetát, mentyl valerát, pinén, cineol a viacero ďalších. Okrem silice rastlina obsahuje ešte aj triesloviny, flavonoidy a horčiny. Liečebné upotrebenie mäty je založené hlavne na účinky obsahových látok silice. Mentol vyvoláva na koži pocit chladu a znižuje citlivosť vnímania bolesti na tomto mieste.
Preto sa samotný mentol alebo extrakt z mäty používa vo veľkom množstve lokálnych prípravkov, ako sú masti, krémy, gély alebo liečebné náplasti. Okrem toho má mäta tiež protizápalový, antiseptický účinok, dokáže znižovať intenzitu hnačky a zvyšovať tvorbu tráviacich štiav. Éterické oleje z mäty sú taktiež súčasťou mnohých sprejov a kvapiek do nosa. Okrem toho sa používa samozrejme aj na úpravu vône a chuti nielen vo farmácii ale aj v potravinárstve (mentolky sú super) a vo voňavkárstve. Pestuje sa vo veľkých množstvách a využíva sa na prípravu esenciálneho oleja mäty.Mäta klasnatá (Mentha spicata, niekde aj Mentha crispa) je trváca rastlina ktorá dosahuje výšky okolo 80 cm. Listy sú protistojné, kopijovité, ostro pílkovité a „kučeravého“ vzhľadu. Drobné kvety sú usporiadané do klasov papraslenov a väčšinou sú svetlo-fialovej farby. Plodom sú tvrdky. Ako som vyššie napísal, mäta klasnatá sa považuje za jednu z rastlín, ktorej krížením vznikla mäta pieporná. Domovom mäty klasnatej je zrejme Európa alebo južná Ázia. A rovnako ako mäta pieporná bola ľuďmi rozšírená aj na iné miesta sveta. Tak isto sú rovnaké aj predmety zberu (listy alebo vňať). Aj hlavnou obsahovou látkou je tiež silica, ale jej zloženie je trochu iné. Hlavnou obsahovou zložkou silice je karvón (monoterpenoidný ketón). Okrem neho je tu aj limonén, cineol, felandrén a iné. Okrem silice sú tu rovnako aj triesloviny a flavonoidy. V ľudovej medicíne sa používa pri nádche, pľúcnych ochoreniach a na zvýšenú tvorbu tráviacich štiav. Mäta klasnatá sa dlhodobo cielene šľachtila. Taktiež sa používa na extrakciu éterických olejov a v potravinárstve a voňavkárstve.