Dnes už takmer každý vie, aké vitamíny sú a že je veľmi dôležité ich mať. Koľkí ale vedia povedať, čo to tie vitamíny vlastne sú a prečo je tak dôležité ich mať?

V prípade vitamínov by sme mohli začať aj ich samotným menom. Slovo vitamín vzniklo spojením dvoch slov – vitálny a amín (anglicky vital amine). Prvá časť hovorí o ich nevyhnutnej potrebe pre život ľudí. 

Objav vitamínov ako diagnóza

Vitamíny boli objavené tak, že dokázali liečiť choroby, ktoré boli vlastne stavy spôsobené ich chýbaním. Väčšina týchto chorôb bola dlhodobo známa – napríklad skorbut, krívica a podobne. Odborne sa tieto stavy nazývajú ako avitaminózy. Vitamíny v pravom slova zmysle sú zlúčeniny, ktoré sú pre nás potrebné, ale naše telo si ich nevie samo pripraviť, a preto ich musíme prijímať z potravy. 

Je nutné si uvedomiť, že látky, ktoré označujeme za vitamíny, sú vitamínmi pre ľudí. Známym príkladom tohto je, že vitamín C si, okrem niektorých primátov (tam patríme aj my) a morských prasiat (morčiat), vedia v tele nasyntetizovať všetky cicavce. 

Druhá časť mena označuje typickú chemickú skupinu, ktorá charakterizovala prvé objavené vitamíny (dnes vitamíny B skupiny). V časoch začiatkov organickej chémie boli jednotlivé zlúčeniny alebo skupiny zlúčenín charakterizované ich funkčnou skupinou. Funkčnou skupinou amínov je amino skupina, ktorú ale v skutočnosti obsahujú len vitamíny B skupiny. Niektoré zlúčeniny, ktoré boli predtým považované za vitamíny, sa dnes už nenachádzajú na zozname vitamínov. 

2 skupiny vitamínov

Vitamíny sa delia na rôzne skupiny – vlastne jediný vitamín, ktorý tvorí vlastnú skupinu, je vitamín C. Rozdelenie na tieto skupiny je, rovnako ako samotné pomenovanie vitamínov, dnes už viac historické. Pre nás dôležitým rozdelením je to na vo vode a v tukoch rozpustné vitamíny, pretože toto rozdelenie nie je o ich rozpustnosti v rôznych prostrediach. Vo vode rozpustné vitamíny sú v nadbytku vylučované cez obličky do moču a v tele sa takmer nehromadia. V tukoch rozpustné vitamíny sa dokážu hromadiť v tukovom tkanive nášho tela a je možné sa s nimi aj „predávkovať“, ako sa hovorí „aj dobrého veľa škodí“. 

Keď sme si už toho toľko povedali o ich mene a delení, mohli by sme prejsť k jednotlivým vitamínom. Tak prečo nezačať s vitamínmi skupiny D.Vitamíny D skupiny sú chemicky podobné zlúčeniny, ktoré sú nevyhnutné pre správne vstrebávanie a metabolizmus vápnika, horčíka a ich fosfátov. Chemicky sú to alkoholy, ktoré vznikli zo steroidov. 

Aké druhy D vitamínov poznáme?

D vitamíny sú príkladom vitamínov, ktoré si naše telo aj dokáže samo vytvoriť. Pre nás sú v tomto momente najdôležitejšie vitamíny D2 a D3. Vitamín D2 sa nazýva ergokalciferol a vyrábajú ho huby z ergosterolu. Ergosterol je hlavným streoidom v bunkovej membráne húb, živočíchy a rastliny majú miesto neho cholesterol. Aj keď ergokalciferol vytvárajú huby funguje pre človeka ako vitamín. Dôležitejším je ale zrejme vitamín D3, ktorý sa volá cholekalciferol a vzniká v ľudskej koži z 7-dehydrocholesterolu, ktorý sám vzniká z cholesterolu. Táto premena prebieha u ľudí v koži za pôsobenia UV-žiarenia. 

Cholekalciferol obsahuje vo svojej štruktúre jednu alkoholovú (hydroxy) skupinu, ktorú zdedil po cholesterole. Cholekalciferol je potom hydroxylovaný (dostane ďalšiu hydroxy [alkoholovú] skupinu) v bunkách pečene na kalcifediol aktivitou príslušeného enzýmu (chemicky sa to klasifikuje ako oxidácia). Kalcifediol je potom ešte raz hydroxylovaný ďalším enzýmom v bunkách obličiek na kalcitriol (1,25-dihydroxyvitamín D3), čo je vlastne aktívna forma vitamínu D3. 

Čo robia vitamíny D-skupiny v našom tele? 

Ako sme si predtým spomenuli, sú tieto vitamíny dôležité hlavne pre vstrebávanie vápnika a fosfátov z potravy a jeho ďalší kolobeh v rámci tela. Vápnik sa z potravy vstrebáva v tenkom čreve a jeho hlavnou úschovňou tu sú kosti. Ešte si určite pamätáte, že ste mali piť veľa mlieka, aby ste mali poriadne a silné kosti, nie? Kosti obsahujú rôzne bunky a tiež anorganickú – minerálnu zložku. Táto anorganická zložka je variant hydroxyapatitu, čo je minerál, ktorý sa skladá hlavne z vápniku a fosfátu. 

V kostiach existujú viaceré druhy buniek. Jednou skupinou sú bunky, ktoré zabezpečujú vstrebávanie vápnika do buniek z krvi, ktoré zabezpečujú dostatočné množstvo vápnika pre funkciu kostí a aktivujú sa hlavne ak je vysoká koncentrácia vápnika v krvi. Naproti tomu existuje ďalšia skupina buniek v kostiach, ktorých úloha je rozklad minerálnej zložky kostí a vstup uvoľneného vápnika do krvi. Tieto bunky sa aktivujú hlavne, ak je hladina vápniku v krvi nízka. Pomer množstva a aktivity týchto dvoch skupín je esenciálny pre správny vývin a štruktúru kostí. Takže účinok vitamínu D v ľudskom tele je zvýšenie absorpcie vápnika a fosfátov z potravy a zvýšenie vstrebávania a jeho ukladania do kostí.   

Nezabúdajte, že niektoré látky, ako napríklad vitamíny, si telo nedokáže vytvárať samo. Preto je nevyhnutné dodávať mu potrebné živiny v podobe vhodných doplnkov.