Naposledy sme si povedali o tzv. polotuhých zložkách základov mastí a krémov. Špecificky sme sa bavili o daroch zeme používaných pri príprave mastí a krémov, ako napr. vazelíny, parafíny, a tiež niečo ohľadom tuku z vlny ovečiek. Dnes sa pozrieme na ďalšie polotuhé a mastné, ale dôležité látky z galenického laboratória.

Včelie vosky

Včelie vosky, biely vosk (Cera alba) a žltý vosk (Cera flava), sú po mede najlepším produktom včely medonosnej (Apis mellifera). Včelí vosk vzniká sekréciou zo špeciálnych žliaz robotníc včely medonosnej, ktoré ho používajú ako hlavnú zložku pri stavbe svojich úľov.

Chemicky je zložený hlavne z esterov mastných kyselín s mastnými alkoholmi, polyhydroxylovaných vyšších alkoholov a samostatných mastných alkoholov. Úplne čerstvý vosk je prakticky priehľadný, svoju typickú sýto-žltú farbu dostáva postupným pridávaním peľu a propolisu robotnicami. 

Pár slov o žltom vosku

Žltý vosk sa vyrába nasledovne. Po tvorení úľa a vytlačení väčšiny medu z plástu sa surový vosk oreže alebo zoškriabe a nechá sa variť vo vriacej vode. Nečistoty v ňom sa počas tohto procesu buď vo vode rozpustia, alebo sa oddelia od tekutého vosku a klesnú na dno. Po ochladení zmesi vosk opäť stuhne na povrchu vody, tento proces sa potom opakuje ešte jeden až trikrát. Čistý žltý vosk má svoju typickú farbu, vôňu a chuť. Mal by byť na dotyk tvrdý, ale ľahko krájateľný a mal by sa topiť medzi 61 až 64 °C.  

Biely vosk a jeho výroba

Biely vosk sa vyrába zo žltého vosku, a to viacerými možnými metódami. Princípom všetkých týchto postupov je jeho zahrievanie až do roztavenia, tuhnutie vo forme tenkej vrstvy vystavenej slnku a opakované namáčanie do vody. Tento proces môže trvať aj niekoľko týždňov. Na topenie a ovlažovanie sa niekedy používa aj vodná para. 

Čistý biely vosk je bez chuti a len so slabou vôňou, ľahko odlíšiteľnou od žltého vosku. Je tvrdší ako žltý vosk, je ťažšie krájateľný.

Ak sa hovorí o včeľom vosku mimo farmácie, je reč takmer vždy o žltom vosku. Okrem prípravy liekov sa s rovnakým účelom používa aj v kozmetike, na prípravu sviečok, na prípravu lakov alebo ako vosk na pečate.

Kakaové maslo 

Kakaové maslo (Oleum cacao) je rastlinný tuk pochádzajúci z plodov kakaovníka pravého (Theobroma cacao). 

Príprava 

Kakaové maslo sa získava z usušených a fermentovaných bôbov kakaovníka. Plody kakaovníka vo vnútri obsahujú dužinu a bôby. Po odstránení šupky sa dužina s bôbmi nechá fermentovať, čím sa odstráni dužina. Bôby sú potom sušené najčastejšie na slnku pár týždňov. 

Suché bôby sa následne drvia a maslo je z nich izolované lisovaním. Zvyšok, čo ostane, je kakaová hmota, z ktorej je, ako názov naznačuje, vyrábaná klasická čokoláda a kakao. Biela čokoláda je vyrobená z kakaového masla.

Kakaové maslo neobsahuje takmer žiadny kofeín a teobromín, ktoré ostali v kakaovej hmote. Hlavnou zložkou sú mastné kyseliny a triacylglyceroly zložené z rôznych mastných kyselín. Čisté kakaové maslo je takmer biele s jemným žltým nádychom s typickou vôňou a chuťou. Vyskytuje sa v troch polymorfiách (typoch kryštálov), pričom najstabilnejšia β-forma sa topí okolo teploty ľudského tela (okolo 37 °C).  

Kde ho nájdeme vo farmácii?

Vo farmácii je kakaové maslo používané hlavne ako základ na prípravu čapíkov, pričom jeho schopnosť topiť sa pri teplote tela je rozhodujúca. Inak sa, samozrejme, používa hlavne do mastí, mastných krémov, balzamov alebo na výrobu mydla.

Do základov mastí a krémov sa ešte pridávajú aj iné látky. Patria sem rôzne mastné kyseliny, mastné alkoholy alebo ich estery, ktoré môžu byť prítomné aj v už spomínaných surovinách, ako napríklad cetyl palmitas, acidum stearicum atď. Potom ešte niektoré emulgátory ako napríklad cholesterol, alebo soli vyšších alifatických sulfónových kyselín.

Ďalšie informácie ohľadne spomínaných liekov alebo metódy liečenia získajte od svojho lekára alebo farmaceuta. Objednajte si svoje krémy a masti jednoducho a rýchlo v lekárni Apoteka Alexandra. Sme vám k dispozícii 24/7.