Keď sme si pred nejakým časom niečo povedali o vitamínoch, uviedli sme si aj takú zjednodušenú definíciu vitamínov. V dnešnej dobe by podľa správnosti mali byť vitamíny také zlúčeniny, ktoré sú pre nás životne dôležité a zároveň si ich naše telo nedokáže samo vytvoriť, a teda sme odkázaný na ich prísun v potrave.
Ako sa moderná veda vyvíjala, menilo sa aj označenie niektorých látok za vitamíny. Všimli ste si napríklad, že v skupine B vitamínov chýba B4, B8, B10 a B11? To nie je tým že by vedci pri ich číslovaní zabudli správne počítať. Je to tým, že látky, ktoré mali tieto čísla, medzičasom stratili tú poctu byť zahrnuté medzi vitamínmi. Viete, s tou definíciou vitamínov a s tým, čo je a čo nie je vitamín, je to trochu zložité. Napríklad taký vitamín D si naše telo dokáže aj samo vytvoriť z cholesterolu, ak sme samozrejme vystavený určitému množstvu slnečného žiarenia a nie sme silne podvyživení... Okrem prípadov, kde látky stratili označenie vitamínu, existuje ešte množstvo látok, ktoré niektorí ľudia pokladajú za vitamíny. Do tejto skupiny patrí mnoho látok.
Túto skupinu látok si označíme ako kvázi-vitamíny alebo ako pseudo-vitamíny. Poďme sa pozrieť teda na tie „známejšie“ a bezpečnejšie látky tejto skupiny.K vitamíny. Toto je zaujímavá skupina, chemicky sú to 1,4-naftochinóny, ktoré okrem metylovej skupiny obsahujú aj postranný nenasýtený izoprenoidný reťazec. Sú to v tukoch rozpustné látky. Nachádzajú sa vo veľkom množstve hlavne v listovej zelenine. Niektorí autori uvádzajú, že ich nedostatok u človeka so zdravými črevami nie je možný. Je tiež nutné si povedať, že tieto vitamíny vedia tvoriť niektoré anaerobné baktérie v našom tráviacom systéme. Takže to, či si ich naše telo dokáže samé vytvoriť nie je jasné a čo sa týka druhej podmienky pre vitamíny, to je jasnejšie. Vitamíny K sú dôležité pri tvorbe faktorov krvného zrážania. Zrážanie krvi a jeho správne fungovanie je vysoko komplikovaný proces. Na jeho správne fungovanie sú nutné tri veci. Krvné doštičky, dostatočné množstvo vápenatých iónov a faktory krvného zrážania. Tieto faktory sú rôzne proteíny, ktoré jednak tvoria krvnú zrazeninu a sú tiež potrebné pre jej vznik a rozklad. Pri tvorbe týchto faktorov sú nutné vitamíny K. Pri ich nedostatku dochádza k samovoľnému krvácaniu, vnútornému krvácaniu a iným problémom. Tu by sme si mali povedať že lieky proti zrážaniu krvi ako je warfarín a jeho deriváty fungujú tak, že blokujú obnovu „použitých“ vitamínov K a tým zabraňujú tvorbe faktorov krvného zrážania. Na tomto mechanizme účinku fungujú aj niektoré jedy na potkany. Okrem tvorby faktorov krvného zrážania sú vitamíny K dôležité aj pre správny metabolizmus vápnika. Ako moc ich potrebujeme? Ťažko povedať, dospelý človek, ktorý netrpí takmer smrteľnou podvýživou, má aspoň trochu pracujúce črevá a neotrávil sa warfarínom a jeho derivátmi nebude asi nikdy potrebovať vitamíny K ako podpornú terapiu.
Cholín a betaín. Cholín je amínoalkohol, ktorý je veľmi dobre rozpustný vo vode. Sám o sebe až taký dôležitý nie je, ale je „zložkou“ viacerých pre život esenciálnych molekúl. Prvou je acetylcholín, čo je ester kyseliny octovej a cholínu. Je to široko využívaný neurotransmiter, ktorý je nutný pre správne fungovanie svalov a nervovej sústavy. Obrovské množstvo liečiv ho priamo ovplyvňuje alebo ovplyvňuje jeho receptory. Ďalej sa nachádza aj v rôznych fosfolipodoch, ktoré fungujú napríklad v membráne buniek ale aj ako prekurzory niektorých iných zlúčenín. U ľudí nebol pokiaľ viem popísaný jeho nedostatok, naše telo ho dokáže syntetizovať. Betaíny sú chemické zlúčeniny, ktoré vo svojej štruktúre obsahujú permanentné náboje na tej istej molekule. Pre naše telo je dôležitý trimetylglycín, ktorý sa triviálne nazýva betaín. V tele aj v laboratóriu je možné ho pripraviť oxidáciou cholínu. V ľudskom tele sa betaín používa pri metylačných reakciách pri syntéze zložitejších molekúl. Rovnako ako v prípade cholínu ani pri betaíne nie je známy jeho nedostatok u ľudí.
Koenzým Q10, predtým tiež známy ako ubichinón. Je derivát 1,4-benzochinónu (chinón sa v angličtine píše quinone, preto Q), číslo 10 označuje počet izoprenových jednotiek tvoriacich bočný reťazec (také reťazce sú aj vo vitamínoch E a K). Tento bočný reťazec spôsobuje dobrú rozpustnosť v tukoch. Jeho chinónová štruktúra mu umožňuje vystupovať ako redoxné činidlo a transportér elektrónov. Je prítomný prakticky vo všetkých eukaryotických bunkách v mitochondriách. Nakoľko si ho naše telo dokáže vyrobiť samo, nemá status vitamínu. Pred nejakým časom bol „horúcim hitom“ na kozmetickom trhu a bol omieľaný pravidelne v reklamách na kozmetiku. Na internete sa mu pripisuje mnoho liečebných účinkov od neplodnosti až po srdcovo-cievne choroby a rakovinu. Vedecké štúdie nepodporujú tieto hypotézy. Treba si ale uvedomiť, že je to antioxidant a to je dnes „horúci hit“, no nie?
Inozitol je takzvaný cukorný alkohol, ktorý sa vo veľkom množstve nachádza v ľudskom tele (hlavne v mozgu a priečne pruhovaných svaloch). Je to bývalý vitamín B8 alebo Bm. Naše telo si ho dokáže samo vyrobiť z glukózy hlavne v obličkách. V tele má viacero funkcií, napríklad pri prenose signálu v neurónoch, funkcií niektorých hormónov, štruktúre cytoskeletu a tak ďalej. Nachádza sa tiež vo veľkom množstve v rastlinách, kde je dôležitý pre metabolizmus fosfátov. Že vraj je aj trochu sladký, ale menej ako sacharóza (to je klasický cukor, ktorý sa predáva v potravinách). Jeho nedostatok u ľudí nie je známy.Para-aminobenzoová kyselina (skratka PABA). Je to v prírode sa vyskytujúca aromatická aminokyselina. Je to bývalý vitamín B10. Pre rastliny, huby a baktérie je to vitamín, pretože ju používajú na syntézu kyseliny listovej (vitamín B9). Pre nás (ľudí) je vitamínom samotná kyselina listová a nie je PABA. Sulfónamidy používané na terapiu infekčných chorôb fungujú tým, že sa zamenia za PABA a tak citlivé baktérie nemôžu syntetizovať kyselinu listovú a tým sa rozmnožovať. U zdravých ľudí nie je známy jej nedostatok.
Lipoová kyselina je organická kyselina obsahujúca disulfidový mostík. Táto funkčná skupina jej umožňuje fungovať ako redoxné činidlo a je teda aj antioxidantom. Ľudské telo si ju dokáže samo vyrobiť. Je koenzýmom viacerých enzýmov. Jej nedostatok u ľudí nebol popísaný. V niektorých krajinách sa používa ako podporná terapia pri diabetickej neuropatii (poškodenie nervov cukrovkou). Karnitín je zwitteriónová zlúčenina odvodená od aminokyseliny lyzínu. Rovnako ako cholín a betaín aj karnitín obsahuje trimetylamíniovú skupinu. V ľudskom tele sa nachádza v najväčších koncentráciách v priečne pruhovaných svaloch a myokarde. Podieľa sa na transporte mastných kyselín do mitochondrií, kde sú oxidované a nakoniec premenené na energiu. Existujú viaceré štúdie, podľa ktorých užívanie karnitínu môže mať pozitívny efekt na niektoré patologické stavy, ako napríklad cukrovka, choroby srdca, ateroskleróza alebo mužská neplodnosť. Existujú aj vrodené genetické poruchy, pri ktorých si ľudské telo nedokáže vytvoriť dostatok karnitínu a je preto nutné ho podávať ako výživový doplnok.
Ohľadne týchto liekov alebo metódy liečenia sa opýtajte svojho lekára alebo farmaceuta Apoteky Alexandra, sme vám k dispozícii 24/7.