Ženšen je koreň niektorých zástupcov rodu Panax. Hlavne je to Všehoj ázijsky (ženšen kórejský), ktorý rastie hlavne v juhovýchodnej Ázii (severná Kórea, južná Čína), okrem neho sa uvádzajú aj iný zástupcovia, napríklad Panax quinquefolius, ktorý rastie v severnej Amerike. Všetko sú to trváce rastliny, respektíve malé kríky. V ľudovej medicíne východnej Ázie (hlavne Číny) má veľmi široké použitie a prisudzujú sa mu mnohé magické schopnosti.
Okrem divo rastúceho ženšenu sa pestujú aj rôzne šľachtené odrody ženšenu. Ženšen sa rôzne spracováva, okrem toho sa používa aj ako surový koreň. Ďalej je to biely ženšen, ktorý sa ošúpe a suší studeným vzduchom, takto spracovaný ženšen má bielu, alebo žlto-bielu farbu. Nakoniec existuje ešte červený ženšen, ktorý sa po ošúpaní ešte ošetrí vriacou parou a potom nechá voľne vysušiť. V endemických oblastiach sa hojne používa pri príprave jedál, čajov, odvarov a rôznych liehovín. Ako už bolo spomenuté v ľudovej medicíne má obrovské využitie. Využíva sa napríklad ako tonikum (prostriedok na zvýšenie energie), na zastavenie starnutia, na zvýšenie sexuálnych schopností, zlepšenie pamäti a nadváhy. Moderná medicína uskutočnila viaceré štúdie ohľadom biologických aktivít ženšenu. Výsledky týchto štúdii neboli vždy také dobré ako by tomu nasvedčovalo používanie ženšenu v ľudovej medicíne. Napriek tomu sa dnes ženšen hojne používa v rôznych výživových doplnkoch.
Charakteristickými účinnými látkami sú glykozidy steroidov a triterpenoidných saponínov. Nazývajú sa ginsenozidy alebo panaxozidy. Aglykónom sú najčastejšie tetracyklické steroidné alebo triterpenoidné skelety obsahujúce okrem troch šesťčlánkových a jedného päťčlánkového cyklu ešte metylové a hydroxylové skupiny. Zriedkavejšie sú aglykóny ktoré sú tvorené pentacyklickou štruktúrou. Pokusy na zvieratách preukázali že jednotlivé ginsenozidy pôsobia na kardiovaskulárny, centrálny nervový a imunitný systém. Okrem toho že vraj znižujú rast rakovinových buniek in vitro a schopnosť ovplyvniť receptory steroidných hormónov. U nás je vcelku známy aj takzvaný Sibírsky ženšen (Elutherococcus senticosus), ale ako jeho latinský názov napovedá tento nepatrí do rodu Panax a neobsahuje ani typické obsahové látky – ginsenozidy.
Vinič hroznorodý (Vitis vinifera) je lianovitá rastlina, ktorá môže dorastať až do dĺžky 30 metrov. Listy sú dlaňovito delené, so zúbkovaným okrajom. Plodom sú typické bobule nazývané hrozno, ktoré rastú na strapcoch pričom farba môže byť žltá, zelená, červená až tmavo-fialová. Za originálny domov viniča sa považuje oblasť stredozemného mora, strednej Európy, juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. Divoké rastlina majú malé bobule ale šľachtené odrody môžu mať jednotlivé bobule s priemerom až cez 3 cm. Hrozno sa okrem konzumácie už od staroveku používa na prípravu vína. Okrem toho sa hrozno aj víno používalo na rôzne "medicínske" účely. Hrozno obsahuje rôzne prírodné látky, ktorým sa pripisuje široké spektrum liečivých účinkov. Sem patria napríklad antokyány, triesloviny, deriváty kyseliny škoricovej, rezveratrol, rôzne prchavé terpenoidy, melatonín a niektoré mastné kyseliny. Rôzni autori tvrdia, že tieto látky majú výrazné antioxidačné účinky a že sú tiež schopné znižovať hladinu cholesterolu a tukov v krvi.
Paulínia nápojová, tiež známa ako Guarana (Paullinia cupana) je popínavý ker, ktorého domovom je povodie Amazonky. Plodom sú červené až hnedé bobule, ktoré obsahujú čierne semená. Dozreté plodu pukajú a odkrývajú semeno vo vnútri, pričom sa ponášajú na oči. Od tohto je odvodený domorodý názov pre rastlinu. Semená guarany sú bohaté na purínové alkaloidy, hlavne na kofeín. Hmotnostný podiel kofeínu na hmotnosť je v semenách guarany vyšší ako je v káve alebo v čaji. Okrem kofeínu obsahujú aj zvyšné purínové alkaloidy teofylín a teobromín, rôzne polyfenoly (katechín a epikatechín), triesloviny a tuky. Prášok z vysušených a rozdrvených semien sa Južnej Amerike (hlavne v Brazílii) používa na prípravu rôznych nápojov ale aj ako múka. V západnom svete sa využíva často v rôznych energy drinkoch.