Vŕba biela (Salix alba) je strom so svetlo-sivou alebo svetlo-hnedou borkou, s pružnými, nelámavými žlto-zelenými konárikmi. Listy sú striedavé, krátko stopkaté s prílistkami, končisto elipsovité. Ďalej sú listy zúbkaté, lysejúce, na rube striebristo bielej farby. Kvety sú dvojdomé, usporiadané v jahňadách. Plodom je tobolka. Prirodzene rastie hlavne v lužných a vlhkých lesoch, je to domáci strom u nás.
V ľudovom liečiteľstve sa kôra vŕby používala už od čias antického Grécka. Používala sa proti bolestiam, horúčke a reumatizme. S nástupom modernej chémie sa jej používanie výrazne obmedzilo. Kôra vŕby sa zbiera už na jar, hlavne z mladých konárikov, keď obsahujú hojné množstvo miazgy. Najčastejším spôsobom zberu kôry je kruhovito narezať kôru na konárikoch vo vzdialenosti 20 až 30 cm od seba a potom kôru medzi zárezmi pozdĺž narezať, pričom sa kôra potom vo zvitkoch odlúpne. Po zbere ju treba čo najskôr vysušiť. Z obsahových látok sú najvýznamnejšie určite fenolické glykozidy. Hlavne salicín, ktorého hydrolýzou (v tele alebo v chemickom laboratóriu) vznikne glukóza a salicylalkohol (po starom sa volal aj saligenín). Oxidáciou salicylalkoholu (opäť v tele alebo v chemickom laboratóriu) vznikne salicylová kyselina. Tá je zodpovedná za samostatný protizápalový, bolesť tlmiaci a antipyretický (horúčku znižujúci) účinok vŕbovej kôry. Kyselina salicylová sa dodnes používa v rôznych kožných prípravkoch. Je to biela kryštalická látka bez výrazného zápachu.
V medicíne sa používa hlavne pre jej keratolytický účinok (schopnosť odstrániť vrchné, odlupujúcej sa časti kože bez výraznejšieho poškodenia zdravých vrstiev kože). Tiež má slabý dezinfekčný účinok. Používa sa napríklad proti akné, psoriáze, bradaviciam, kurím okám. Salicylová kyselina bola pomenovaná podľa latinského názvu vŕby, nakoľko sa pripravovala oxidáciou salicylalkoholu získaného z kôry vŕby (v tej kôre je len veľmi málo samotnej salicylovej kyseliny). Vo farmaceutickej chémii je dôležitým prekurzorom pri príprave mnohých liečiv. Najznámejším a určite aj najdôležitejším syntetickým derivátom je acetylsalicylová kyselina, originálne známa ako Aspirin. Acetylsalicylová kyselina je jedným z najstarších doteraz používaných liečiv (https://apoteka-alexandra.sk/news/objavenie_popularneho_aspirinu). Dnes sa salicylová kyselina vyrába hlavne z fenolu. Okrem salicínu obsahuje kôra vŕby ešte ďalšie fenolické glykozidy, napríklad populín, fragilín, ďalej aj flavonoidy, triesloviny, kyselinu šťaveľovú a živice. Samotná kôra má horkú chuť a je ju (aspoň teoreticky) možné použiť na rovnaké indikácie ako Aspirín. V ľudovom liečiteľstve sa ešte používa ako súčasť čajovín.
Vďaka vysokému obsahu trieslovín sa môže používať aj na vonkajšie použitie na zníženie krvácania, proti zápalom a na zle sa hojace rany.Vres obyčajný (Calluna vulgaris) je metlovitý krík vysoký 30 až 70 cm, ktorý má zakoreňujúce sa konáriky. Listy sú striebristé a trváce. Kvety sú drobné, červeno-fialkastej farby usporiadané do strapcov. Plodom je tobolka. Rastie hlavne na kyslých pôdach, u nás je to domáca rastlina. Zbiera sa buď samotný kvet alebo vňať spolu s kvetom. Nazbierané časti rastliny potom treba vysušiť v tieni v dobre vetranom priestore. Z obsahových látok sú to triesloviny, flavonoidy, horčiny, sliz a silice. Extrakty z rastliny majú močopudný, dezinfekčný, protizápalový a sedatívny účinok. Používa sa hlavne ako súčasť čajovín.