Naposledy sme si povedali niečo o salicylovej a acetylsalicylovej kyseline. Dnes si povieme niečo o jedom z jej hlavných „konkurentov“. Na začiatok si povieme trochu o chemickej stránke tohto liečiva. Základom paracetamolu je anilín. Anílín je najjednoduchší aromatický amín, slovo aromatický tu má chemický význam aj keď je treba povedať že anilín má silnú a charakteristickú arómu, ktorá na rozdiel od mnohých ostatných kvapalných amínov nie je vyslovene otrasná.
Ešte v 19. storočí sa zistilo že anilín má antipyretický účinok (potláča horúčku), bohužiaľ sa zároveň zistilo že aj dosť jedovatý. Preto sa vtedajší chemici pustili do syntézy rôznych derivátov anilínu, ktoré by mali prijateľnejšie farmakologické vlastnosti. Pripravil sa napríklad acetanilid (N-fenylacetamid), ktorý sa už začal používať aj u ľudí. Bol však stále príliš toxický na to aby to bol dobrý liek. Nezávisle od neho bol pripravený 4-amínofenol a jeho N-acetyl derivát. Zároveň sa zistilo že tento N-acetyl derivát je aj jedným z metabolitov.
Ďalší výskum sa zameral práve na deriváty 4-amínofenolu a z tohto úsilia vzišiel 4-etoxyacetanilid – Fenacetín (anglicky phenacetin). Tento liek bol zavedený do praxe koncom 19. storočia v (dnešnom) Nemecku. V čistom stave vyzerá ako bezfarebné kryštáliky s teplotou topenie 135-136 °C, že vraj horkej chuti. Fenacetín mal už naozaj dobré antipyretické a analgetické (tlmiace bolesť) vlastnosti a oproti predošlým látkam aj výrazne nižšiu toxicitu. Fenacetín sa stal hitom a používal sa až do 80. rokov 20. storočia. Avšak vo vyšších dávkach poškodzoval obličky a napokon sa zistilo že u niektorých ľudí môže pôsobiť karcinogénne.
Obľúbená bola jeho kombinácia s kofeínom, ktorá bola ešte viac toxická pre obličky ako samotný fenacetín. Jedným z jeho metabolitov bol už predtým spomínaný 4-hydroxyacetanilid. V chemickej „hantírke“ sa poloha 4 na aromatickom jadre nazýva aj para. Ak napíšeme názov spomínaného metabolitu chemicky dostaneme PAra-ACETylAMinofenOL, alebo skrátene Paracetamol. Trvalo to skoro 50 rokov, ale nakoniec sa predsa len zistilo že tento derivát acetanilidu aj fenacetínu je rovnako účinný ako oni a ešte k tomu nie je ani zďaleka tak toxický ako jeho predchodcovia. Zmizol toxický účinok na obličky a aj potenciálna kancerogenita a paracetamol je aj jednoduchší na prípravu. V americkej literatúre sa paracetamol často nazýva Acetaminophen. Je to biela kryštalická látka s teplotou topenia 169-170 °C. Rovnako ako fenacetín má antipyretický a analgetický účinok ale nedokáže znižovať opuch a preto nie je zaradený do NSAID.
Aj keď je paracetamol menej toxický ako fenacetín, nie je bezchybný. Vo vysokých dávkach poškodzuje pečeň. Tento účinok je zvýraznený súčasným užitím iných látok toxických pre pečeň ako je napríklad alkohol alebo niektoré jedovaté hríby. Napriek tomu sa paracetamol doteraz úspešne používa v medicíne. Okrem tabletiek a kapsúl ho nájdeme aj vo forme čapíkov, suspenzií a sirupov. Tak ako so všetkým vo farmácii a nakoniec aj v živote samom si treba zapamätať: Všetko s mierou!