Back to the list

Teplomery - aký používate vy?

Teplomery sú zariadenia na meranie teploty prostredia, materiálov ale aj živočíchov, vrátane človeka. Používajú sa v mnohých odvetviach ľudskej činnosti, ako je veda, priemysel a medicína. Tu sa budeme zaoberať samozrejme ich využitím v medicíne. 


Horúčka, čiže zvýšená telesná teplota, je jedným z 5 základných príznakov zápalu (spolu s bolesťou, opuchom, začervenaním a stratou funkcie) a tiež sprevádza väčšinu infekčných chorôb. Stanovenie horúčky sa používa na diagnostikovanie mnohých bakteriálnych a vírusových ochorení. Ako sme to výrazne videli momentálne v čase Koróny, keď každá organizácia (neúspešne) sa snažila zabrániť šíreniu tohto vírusu meraním teploty. Technologicky existuje veľké množstvo typov teplomerov, ale v medicíne sa využíva len zopár druhov. Donedávna boli hlavným typom teplomerov dilatačné ortuťové teplomery, ktoré v princípe navrhol a skonštruoval už Fahrenheit. Princípom meranie teploty je tu tepelná rozťažnosť (zmena objemu vplyvom teploty) ortuti, ktorá je uzavretá vo vnútri sklenej trubice v teplomery. Ortuť bola vybraná na základe jej relatívne nízkej chemickej reaktivity, dobrej teplotnej rozťažnosti v oblasti teploty blízkej telesnej teplote človeka a faktu, že ortuť nezmáča sklo (na rozdiel od vody a drvivej väčšiny stabilných organických kvapalín). Je nutné podotknúť, že v priemysle a vo vede sa už dávno používali aj iné materiály vo vnútri dilatačných teplomerov ako je ortuť. Hlavne v teplomeroch používaných na meranie teplôt nižších ako 0 °C. V poslednej dobe bola veľká lobby na nahradenie ortuti v teplomeroch za iné materiály. Hlavným argumentom tohto prístupu je vysoká toxicita ortuti. Je pravda že výpary ortuti sú naozaj veľmi jedovaté, ale dokým je však hermeticky uzavretá vo vnútri skla je nebezpečenstvo minimálne. Možno že pravým dôvodom je rýchlo stúpajúca cena ortuti na trhu, ale to už odbočujem. 


Dnes sa v medicínsky teplomeroch používajú rôzne zliatiny menej toxických kovov, hlavne germánia. „Modernejšou“ alternatívou sú takzvané digitálne teplomery, Presnejší výraz by skôr bol elektrické teplomery. Tieto fungujú na princípe zmeny elektrochemických vlastností rôznych kovov alebo ich zliatín vo vnútri teplomerov. Najčastejším, ale rozhodne nie jediným princípom je zmena elektrického odporu (zjednodušene schopnosť viesť elektrický prúd). Elektrický odpor je silne závislý od teploty. Preto meranie prúdu po prechode odporovým materiálom je priamo závislé na teplote v ktorom sa nachádza (teplote ktorú meriame). Zmena teploty zmení aj odpor a tým sa zmení zaznamenaný prúd, ktorý je potom späť prepočítaný na teplotu samotným prístrojom. Úplne najnovším typom digitálnych teplomerov sú takzvané bezdotykové teplomery. Ich hlavnou výhodou je že teplomer pri meraní teploty nie je nutné ukladať na telo alebo ho strkať do niektorej telesnej dutiny čo má zjavné hygienické výhody. Hlavne v prípade epidémie nejakým koróna vírusom. Princípom merania teploty je tu detekcia infračerveného žiarenia vychádzajúceho u meraného objektu. Hlavnými nevýhodami takýchto teplomerov je relatívne nízka spoľahlivosť – meranie je často vysoko ovplyvnené charakterom povrchu na ktorom sa meria (príliš vlhký alebo príliš lesklý povrch môže skresľovať výsledok). Druhou nevýhodou je dosť vysoká cena týchto teplomerov. 

Ohľadne týchto liekov alebo metódy liečenia sa opýtajte svojho lekára alebo farmaceuta Apoteky Alexandra, sme vám k dispozícii 24/7.