Silybum mariánske (Silybum marianum), tiež známe ako Ostropestrec mariánsky je dvojročná bylina, ktorá môže dorastať do výšky až dvoch metrov. Stonka je ryhovaná a u starších exemplárov je dutá. Listy sú striedavé, sediace, tuhé, perovito laločnatého tvaru. Sú zúbkato zakončené žltými ostňami a často sú bielo škvrnité.
Kvety sú červeno-fialové až purpurové usporiadané do veľkých úborov. Plodom je nažka s chocholcom. Vzhľadom sa rastlina veľmi podobá bodliaku, Benediktu lekárskemu alebo Ostropesu obyčajnému. Originálnym domovom tejto rastliny je oblasť Stredozemného mora (niektorí autori uvádzajú ako domovinu južnú časť Britských ostrovov), u nás zdomácnela. Vzhľadom na účinné látky sa najčastejšie zbierajú plody na jeseň (september až október). Niekedy sa zbierajú ešte nezrelé plody, ktoré sa potom nechajú na suchých a dobre vetraných miestach dozrieť. Po dozretí sa plody zbavujú chocholca (časť plodu umožňujúca rozšírenie pomocou vetra). Strata sušením u plodov je malá. Semená v plode sú olejnaté. Z obsahových látok v plodoch sú to najme flavonoidy – silybín a silymarín, ďalej olej s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín, aminokyseliny, cukry, biogénne amíny (histamín, tyramín) a horčiny. V ľudovej medicíne sa rastline pripisuje ochranný účinok na pečeň a schopnosť zvýšiť tvorbu a vylučovanie žlče. V niektorých častiach sveta sa rastlina že vraj aj konzumuje. Najdôležitejšou aplikáciou tejto rastliny je určite jej schopnosť chrániť a liečiť pečeň. Tento účinok vyplýva z prítomnosti spomínaných flavonoidov – silymarín (v skutočnosti zmes rôznych flavonoidov) a silybínu (sú to v skutočnosti dva priestorové izoméry flavonoidu, izolovaného z tejto rastliny). Štúdie ukázali že tieto flavonoidy nie sú toxické ani pri dlhodobom používaní. Používajú sa pri chorobách alebo patologických stavoch (napríklad niektorých otravách) spojených s poškodením pečene. Dnes existuje viacero prípravkov obsahujúcich spomínané flavonoidy od rôznych firiem.
Živica z akácii (anglicky Acacia gum) je živica, ktorá vyteká z rôznych stromov rodu akácia. Sú to stromy, ktoré rastú v tropických a subtropických pásmach Afriky, Arabského polostrova a západnej Ázie. Podľa internetu sa táto živica často označuje aj ako arabská guma (Gummi arabicum) a nemusí vôbec pochádzať zo stromov rodu akácia. Chemicky je to hlavne zmes rôznych polysacharidov a glykoproteínov. Jej hlavné uplatnenie je regulácia viskozity (rýchlosť akou tečie kvapalina). Samotná živica je jedlá a má širokú paletu uplatnenia. Z hľadiska farmácie sa používa ako bolo už spomenuté ako regulátor viskozity, ako prírodné lepidlo a ako stabilizátor. Je schopná ovplyvňovať absorpciu liečiv, ktoré sú v nej rozpustené alebo suspendované. Okrem toho sa hojne používa v potravinárstve (má aj svoje E-číslo), vo farbiarstve, fotografii a iných odvetviach.
Rozchodnica ružová (Rhodioloa rosea) je trváca rastlina ktorá dosahuje maximálnej výšky okolo 40 cm. Vyznačuje sa mäsitými krátkymi stonkami, listy sú tiež mäsité, oválne alebo kopijovité. Kvety sú žltej alebo oranžovej farby, zakončené červenou farbou. Domovinou tejto rastliny sú severné časti Európy (vrátane Britských ostrovov), Ázie a Severnej Ameriky. Často rastie v horách vo vysokej nadmorskej výške. Z hľadiska obsahových látok sa zbierajú korene tejto rastliny. Tie obsahujú široké spektrum obsahových látok, ktoré sa môžu líšiť na základe toho, kde daná rastlina rastie. Obsahuje polyfenoly, terpenoidy, antrachinóny, alkaloidy a organické kyseliny. Pre túto rastlinu sú charakteristické fenolické glykozidy – rosavín, rosín, rosarín a salidrozid, okrem iných. Rastlina sa v niektorých krajinách konzumuje. Okrem toho sa jej v ľudovej medicíne samozrejme pripisujú rôzne účinky. Napríklad schopnosť potlačovať stres, úzkosť a depresiu, tiež že vraj funguje ako adaptogén – uľahčuje prispôsobovanie sa životu vo vysokej nadmorskej výške a pri nízkych teplotách.