Back to the list

Špargľa - známa zelenina a liečivá rastlina

Asparágus lekársky (Asparagus officinalis), ľudovo špargľa je trváca bylina, ktorá môže dorastať do výšky viac ako jeden meter. Jej pravé listy majú podobu drobných šupiniek. To čo väčšina ľudí považuje za listy špargle sú v skutočnosti krátke, sploštené očné konáriky. Kvety sú drobné, bielej až svetlo-žltej farby. Plodom sú drobné sýto-červené bobule, ktoré sú prekvapivo jedovaté. Asparágus má relatívne veľký podzemok. Špargľa je pre mnohých ľudí známa skôr ako zelenina než liečivá rastlina. 


Mladé výhonky podzemku sú stálou súčasťou kuchyne už od antických čias. Za domovinu špargle sa považuje Európa a blízky východ. U nás rastie divo alebo sa pestuje na konzumáciu. Čo sa týka liečivých látok, zbiera sa podzemok spolu s koreňmi tejto rastliny. Ktoré sú teoreticky tiež jedlé. Z obsahových látok sú to hlavne aminokyseliny – asparagín a arginín. Asparagín a asparágová kyselina (https://apoteka-alexandra.sk/news/aminokyseliny_druha_cast) dostali svoje meno podľa tejto rastliny, asparagín bol prvý krát izolovaný práve zo šťavy špargle. Ďalej sú to triesloviny (kyselina galová, tanín), vitamíny B skupiny a C, polyfenoly (koniferín, vanilín), rôzne draselné soli, saponíny a slizy. Bobule špargle obsahujú farbivo fyzalín a horčinu spargín. Koreň, podzemok ale aj normálne konzumované výhonky majú výrazný močopudný (diuretický) účinok, za ktorý sú zodpovedné saponíny a soli draslíka. V ľudovej medicíne sa okrem toho špargľa používa aj pri ochoreniach močových ciest a pri obličkových kameňoch. Nadmernej konzumácii špargli by sa mali vyvarovať malé deti, ľudia chorí na dnu, cukrovku a choroby žlčníka. Okrem jeho schopnosti zvýšiť tvorbu moču, asparágus dodá moču výraznú, ehmm "vôňu". Za to je zodpovedná síru obsahujúca organická kyselina, ktorá je v ľudskom metabolizovaná na rôzne prchavé (čiže naozaj smradľavé) organické sírne zlúčeniny. Tie sú samozrejme vylučované močom, ktorý potom získa tú nezameniteľnú arómu. 

Majorán záhradný (Origanum majorana) je jedno alebo dvojročná rastlina dorastajúca do výšky 40 až 50 cm. Listy sú protistojné vajcovitého až lopatkovitého tvaru, celistvo okrajové. Kvietky sú v skupinách po 8 alebo 12 a sú bielej alebo svetlo-ružovej farby. Plodom sú tvrdky. Originálnym domovom tejto rastliny je Cyprus, južné Turecko, alebo severovýchodná Afrika. U nás zdomácnela, často sa pestuje v záhradkách. V mnohých častiach sveta a aj u nás sa pod názvom majoránka používa často ako korenina. Pre obsahové látky sa zbiera vňať rastliny, najčastejšie v období kvitnutia. Hlavnými obsahovými látkami sú silice (terpény – napríklad borneol alebo gáfor), ktoré okrem iného dodávajú rastline typickú vôňu, ďalej sú to triesloviny, horčiny a vitamín C. Výťažky z rastliny dokážu stimulovať tvorbu žalúdočných štiav a pôsobia tiež proti nadúvaniu. V ľudovom liečiteľstve sa často pripravujú aj lokálne prípravky, napríklad masti. Pripisuje sa im účinok na všetky typy kŕčov, proti migréne a iným bolestiam hlavy, proti kašľu, astme a zahlienení, ako diuretikum a žlčopudný prostriedok. 

Ohľadne týchto liekov alebo metódy liečenia sa opýtajte svojho lekára alebo farmaceuta Apoteky Alexandra, sme vám k dispozícii 24/7.