Sodík a draslík sú alkalické kovy, to znamená, že sa nachádzajú v prvej hlavnej skupine periodickej tabuľky prvkov. V čistom stave a neprítomnosti vlhkosti sú to strieborné, lesklé a veľmi mäkké kovy (dajú sa bez problémov krájať so železným nožom). Ak sú vystavené vzdušnej vlhkosti začnú sa pokrývať bielou vrstvou – vznik hydroxidu. Pri styku s kvapalnou vodou horia, až vybuchujú.
V prírode a v chémii sa vyskytujú len v oxidačnom stupni +1 (majú o jeden elektrón viac ako predchádzajúci vzácny plyn). Pre ľudí sú oba životne dôležité. K ich esenciálnym úlohám patrí tvorba a šírenie akčného potenciálu a regulácia vodného hospodárstva v tele človeka. Svaly a nervy patria medzi takzvané excitabilné tkanivá. Slovenský preklad tohto slova by bol asi niečo ako „vzrušiteľné“ tkanivá, ale to znie tak trochu sugestívne. Bunky týchto tkanív dokážu vytvoriť a prenášať veľmi jemný elektrický impulz. Najlepšie to ide vysvetliť na ovládaní priečne-pruhovaných svalov, to sú tie svaly, ktoré dokážeme vedome ovplyvniť. Tieto svaly ovládajú neuróny v mozgu. Neuróny majú veľmi dlhé výbežky – axóny, ktoré by sme mohli charakterizovať ako elektrické vedenie. Axóny spomínaných neurónov prechádzajú chrbticou (niektoré celou jej dĺžkou) a končia na povrchu svalov. Keď si mozog zmyslí, že chce pohnúť nejakým svalom, príslušný neurón vytvorí impulz (akčný potenciál), ktorý potom putuje pozdĺž axónu až na prepojenie nervu na sval (nervovo-svalová platnička), kde tento impulz spôsobí vyplavenie neuromediátora (acetylcholín) do medzery medzi nervom a svalom. Acetylcholín prejde na receptory na svalových bunkách, kde spôsobí vznik ďalšieho impulzu, ktorý cez zložitý mechanizmus vedie ku kontrakcii svalu. Celý tento proces trvá len niekoľko milisekúnd!
Zvyšné dva druhy svalov – hladké svaly a srdcový sval sú tiež ovplyvniteľné cez neuróny ale sú to iné neuróny a trochu iný mechanizmus. Tieto svaly nevieme ovládať vôľou. Toto je dôvod prečo po zásahu elektrickým prúdom dochádza k samovoľným pohybom alebo dokonca až ku kŕčom svalov, ako to vidíme v amerických filmoch. Skutočnou príčinou smrti po zásahu elektrickým prúdom je, že pri určitej intenzite tohto prúdu dôjde k zastaveniu srdcového svalu.
Ďalšou dôležitou úlohou nielen sodných a draselných ale aj chlóridových a iných iónov je ich podiel na regulácii množstva vody v organizme. Voda sa z nášho tela vylučuje v najväčšom množstve cez obličky, vo forme moču. Okrem vody, farbiva urobilínu (žlté farbivo v moči, ktoré vzniká rozpadom červeného farbiva hému) a rôznych organických zlúčenín obsahuje moč aj ióny. Preto obličky regulujú nielen vodu ale aj množstvo rôznych iónov v tele. Na základe tohto môžeme pomocou ovplyvnenia pohybu vody ovplyvniť aj pohyb iónov. So zvýšenou hladinou sodíka v krvi, ktorá sa dnes pripisuje hlavne vysokej spotrebe jedlej soli, súvisí vysoký krvný tlak. Preto sa diuretiká – liečivá, ktoré zvyšujú tvorbu moču bez vedľajších toxických účinkov, používajú v kombinácii s inými liečivami na zníženie krvného tlaku.
Existuje aj samostatná skupina diuretík, takzvané draslík-šetriace diuretiká, ktoré ako napovedá názov sú špeciálne vytvorené aby nespôsobovali veľké straty draslíka ale stále spôsobovali straty sodíka z krvi. Kuchynská alebo jedlá soľ – chlorid sodný je hlavným zdrojom sodíka a chlóridových iónov pre naše telo. 0,9% vodný roztok chloridu sodného je fyziologický roztok, ktorý sa používa ako základ pre infúzne a injekčné roztoky. Je totiž izotonický – má rovnaký osmotický tlak ako naša krv. Draslík je ale trochu iný charakter ako sodík. Vo všeobecnosti ho z potravy prijímame v oveľa nižších koncentráciách ako sodík. Jeho chýbanie ale aj nadbytok môžu mať fatálny účinok na srdce. Používa sa napríklad na zmiernenie otravy kardioglykozidmy. Na doplnenie draslíka existujú výživové doplnky, napríklad od firmy Jamieson.