Senovka grécka (Trigonella foenicum-graecum) je jednoročná bylina vysoká okolo 50 cm. Má priamu alebo rozkonárenú stonku na ktorú sa cez krátku stopku pripájajú trojpočetné lístky, ktoré sú oválne so zúbkatou čepeľou. Kvety sú obojpohlavné, súmerné, päťpočetné a sú bielej, svetlo-žltej alebo svetlo-fialovej farby. Plodom je tenký struk zahnutého tvaru.
Originálnym domovom tejto rastliny je oblasť stredozemného mora. U nás je ju možné bez problémov pestovať a rastie aj „na divoko“. Už od staroveku bola táto rastlina pestovaná ako krmivo pre hospodárske zvieratá. V antickom Ríme sa nazývala grécke seno. V niektorých ázijských krajinách sa dodnes používa aj v kuchyni. Používa sa jednak ako korenie (semená), ale aj jej listy podobne ako šalát. Z hľadiska obsahových látok sa zbierajú hlavne semená. Zbierajú sa najčastejšie v období zrelosti plodov, čo je od júna po august. V minulosti sa zvykli zbierať celé rastliny, ktoré sa následne nechali vysušiť. Z vysušených rastlín sa semená potom získavali vymlátením. Semená treba uskladňovať v dobre uzavretých nádobách, aby nesplesneli. Uvádza sa, že majú typický zápach a horkú chuť. Hlavnými obsahovými látkami sú sliz, ktorý sa nachádza v endosperme semien. Chemicky sa jedná o polysacharidy galaktánového charakteru.
Ďalej sa tu nachádzajú rôzne proteíny, mastné kyseliny, silice, cholín, alkaloid trigonelín, nikotínamid a saponíny (chiosgenín, gitogenín a trigogenín). Sliz sa zo semien získava ich rozdrvením a extrakciou. V ľudovom liečiteľstve sa využíva aj vďaka jeho vysokého obsahu v kataplazmách, na zníženie opuchov, zápalov, vredov a liečbu podliatín a omrzlín. Vo forme výplachov sa používal aj proti bolesti zubov. Pri vnútornej aplikácii zlepšuje činnosť tráviaceho systému, metabolizmus, vyvoláva pôrod a znižuje hladinu cukru v krvi. Takým „hitovým“ využitím Senovky v dnešnej dobe je zvýšenie tvorby materského mlieka. Tento typ využitia Senovky nie je podporený modernou medicínou.Benedikt lekársky (Cnicus benedictus) je jedno alebo dvojročná bylina dorastajúca 40 až 50 cm. Má päťhrannú rozkonárenú stonku, ktorá je pri zemi husto štetinatá, vyššie vlnitá a žľaznatá. Listy sú podlhovasté, kopijovitého tvaru perovito strihané, ostnato zúbkaté, objímavé, husto žliazkovité, chlpaté a pichľavé. Kvety sú sýto žltej farby, tvoria úbor, ktorý je objatý troj až štvorradovým zákrovom, ktorého listene často prerastajú až do rozkonárených tŕňov. Okrajové kvety sú neplodné, vnútorné sú obojpohlavné. Plodom sú nažky.
Bylina pochádza originálne z južnej Európy a malej Ázie. U nás zdomácnela. Z iných liečivých rastlín sa na základe svojho bodliaku-podobného vzhľadu môže zameniť za Sylibus mariánsky. Okrem tŕňov prítomných na rastline, sú na nej prítomné aj chĺpky dráždiace kožu a sliznice. Na liečivé účely sa zbierajú vrcholky stoniek s kvetmi a listy. Zbierané časti rastliny sa potom sušia v tieni na vzdušných miestach. Z účinných látok sú to silice, triesloviny (knicín), sliz, vitamín B1 a kyselina nikotínová. Výťažky z Benediktu by nemali byť používané tehotnými ženami. V ľudovom liečiteľstve sa používa hlavne v zmesi s inými rastlinami. Ako stimulant, antipyretikum, diuretikum, antireumatikum a na urýchlenie hojenia rán. Rovnako ako Senovka aj Benediktu lekárskemu sa pripisuje zvýšenie tvorby materského mlieka. Je tiež súčasťou niektorých čajovín. Treba spomenúť aj jeho využitie pri výrobe niektorých liehovín. Extrakty z oboch týchto rastlín vo forme kapsúl vyrába napríklad firma „Nástroje zdravia“.