Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) je ker, ktorý môže dorastať do výšky až dvoch metrov. Listy sú stopkaté, elipsovité s drobno pílkovitým okrajom. Kvety sú malé, zelenej farby, usporiadané vo vrcholíkoch. Plodom je kôstkovica. U nás je rešetliak prečisťujúci domáci druh. V ľudovom liečiteľstve je známy už od stredoveku. Na tieto účely sa zberajú plody v jesennom období, od septembra do októbra.
Plesnivé plody rešetliaka sú jedovaté. Občas sa zbiera aj kôra. Hlavnými obsahovými látkami sú antrachinóny a ich glykozidy – rammokatartín, emodínantranol, rammoemodín a mnohé iné. Okrem nich sú tu aj flavonoidy, saponíny, horčiny, organické kyseliny a vitamín C. Na základe prítomnosti antrachinónov môže akákoľvek časť rastliny fungovať ako preháňadlo (laxatívum). Najväčší podiel antrachinónov je v plodoch. Vo vysokých dávkach pôsobia antrachinóny dráždivo, môžu dokonca spôsobiť ťažké poškodenie črevnej sliznice s krvácaním. Mimo toho sa ešte používali aj v močopudných zmesiach (diuretických). V minulosti sa používali bobule na výrobu farieb.
Štiav kyslý (Rumex acetosa) je trváca bylina, ktorá môže dosahovať výšku okolo 60 centimentrov. Na stonke sú striedavé listy. Prízemné listy sú na dlhých stopkách, podlhovasto-kopijovitého tvaru. Vyššie listy sú sediace, vajcovitého tvaru. Kvety sú usporiadané do klasov. Plodom je trojboká nažka. V antike sa zástupcovia tohto rodu používali ako potravina (šalát). Na liečebné účely sa zbierajú listy alebo podzemok, obe na jar. Prípravky z tejto rastliny sa používali hlavne na vonkajšie účely, ako diuretikum, proti hnačkám, pri nedostatku vitamínu C a voči parazitom tráviaceho traktu. Z obsahových látok je najdôležitejšia kyselina šťaveľová. Vďaka nej má rastlina výrazne kyslú chuť. Kyselina šťaveľová je vo veľkom množstve jedovatá pre ľudí a spôsobuje ťažké poškodenie obličiek. Vzhľadom k tomuto riziku treba s rastlinou manipulovať opatrne, napriek vysokému obsahu vitamínu C.