Mnoho ľudí sa občas posťažuje na migrénu. Ale nie je každá bolesť hlavy migrénou, nie? Migréna je porucha pri ktorej sa objavujú stredne vážne až ťažké bolesti hlavy, ktoré môžu trvať od hodiny až po niekoľko dní. Okrem bolesti hlavy sa pred a počas záchvatov migrény objavujú aj iné príznaky.
Napríklad nevoľnosť, zvracanie, psychické poruchy alebo zvýšená citlivosť na svetlo. Asi tretina ľudí trpiacich na migrény máva aj takzvané aury. Aura je krátke obdobie (niekoľko minút až hodina), ktoré predchádza samotnému záchvatu migrény. Počas aury sa veľmi často objavujú rôzne príznaky, napríklad rôzne poruchy videnia, ale aj audiovizuálne halucinácie alebo rôzne poruchy reči. Samotná bolesť hlavy pri migréne môže byť jednej strane hlavy alebo na oboch stranách, prípadne dokonca aj bolesť v oblasti krku. Zdá sa že migrény sa často vyskytujú spolu s niektorými psychiatrickými poruchami, napríklad depresia, poruchy osobnosti alebo záchvaty úzkosti. Presné príčiny vzniku migrény nie sú doteraz známe. Podľa jednej teórie sú jednou z hlavných príčin genetické predispozície. Podľa ďalšej sú jednou z príčin migrén hormonálne zmeny alebo poruchy. Migrény často vznikajú pri prechode cez pubertu, pri PMS alebo počas tehotenstva. Ďalšími podozrivými sú rôzne druhy jedál, alebo aspekty prostredia ako je kvalita vzduchu alebo druh osvetlenia, ktorému sú ľudia vystavený. Spojenie migrény s psychickými poruchami sme si už spomenuli, za ďalšiu z príčin migrén sa považujú aj rôzne formy psychologickej záťaže, ako je napríklad post traumatická stresová porucha. Niektorý ľudia, ktorí mávajú migrény majú špecifické „spúšťače“ migrény. Sú to rôzne biologické ale aj nebiologické procesy alebo stavy, ktoré sú schopné vyvolať záchvaty migrény. Napríklad niektoré druhy jedál, zmeny atmosférického tlaku, zmeny nálady, niektoré chemické zlúčeniny a podobne.
Presný mechanizmus priebehu migrény taktiež nie je presne známy. Dva hlavné predpokladané mechanizmy priebehu migrény sú nervový a cievny. Nervový mechanizmus predpokladá poruchy vo fyziológii neurónov v mozgu spolu s poruchami koncentrácie a fungovania niektorých neurotransmiterov v mozgu – najčastejšie sa spomínajú sérotonín a histamín. Cievny mechanizmus predpokladá nadmerné sťahovanie a rozťahovanie ciev v mozgu a v okolitých tkanivách. Kontrakcia hladkých svalov v stenách ciev spojená so zmenou priemeru týchto ciev potom aktivuje prítomné nervové zakončenia za vzniku bolesti. Na podobnom princípe vzniká aj známa bolesť hlavy, spôsobená rýchlou konzumáciou studeného jedla alebo nápojov.
Pri migréne existujú dva prístupy k jej terapii. Je to prevencia vzniku záchvatov migrény a terapia už prebiehajúcich záchvatov migrény. Čo sa týka prevencie migrény moderná medicína používa liečivá z rôznych farmakologických skupín. Používajú sa niektoré liečivá ktoré sa primárne používajú na terapiu epilepsie, ďalej niektoré liečivá zo skupín, ktoré sa primárne používajú na terapiu vysokého krvného tlaku – liečivá zo skupiny betablokátorov, inhibítorov angiotenzín-konvertujúceho enzýmu a antagonistov angiotenzín-2 receptorov, niektoré antidepresíva. Medzi najnovšie liečivá na prevenciu migrén sú monoklónne protilátky. Okrem užívania liečiv, alebo v prípadoch kedy je už ďalšie užívanie liekov kontraindikované sú možné ešte použiť rôzne neurostimulátory alebo chirurgické zákroky v oblasti mozgu alebo krku. Na terapiu samotných záchvatov migrény sa používajú samozrejme liečivá, ktoré tlmia bolesť. Paracetamol, acetylsalicylová kyselina alebo iné nesteroidné antiflogistiká (napríklad ibuprofén alebo diklofenak). Ďalej sú to rôzne psychofarmaká, ktoré sa primárne používajú na terapiu rôznych psychiatrických porúch alebo sedatíva. Okrem toho sú tu potom ešte liečivá, ktoré sa používajú špecificky na terapiu záchvatov migrény – sú to triptany a námeľové alkaloidy (napríklad ergotamín). Obe tieto skupiny účinkujú moduláciou kontrakcií hladkého svalstva ciev v mozgu ovplyvnením receptorov pre rôzne neurotransmitery. Okrem klasickej medicíny sa na terapiu migrény (tak ako vlastne na terapiu všetkého) používajú rôzne alternatívne postupy. Sem patrí napríklad akupunktúra, masáže, rôzne bylinky alebo rastlinné extrakty a podobne.Špecificky namiešaná zmes minerálov, vitamínov a rôznych iných účinných látok HCK ponúka ďalšiu možnosť v oblasti pomocnej liečby migrény. Zvýšenie príjmu horčíka v potrave pri prevencii migrény je odporúčané aj klasickou medicínou. Vápnik a Ginkgo podporujú správnu funkciu ciev v centrálnej nervovej sústave čím pôsobia preventívne vzhľadom na predpokladaný cievny mechanizmus vzniku migrény. L-tryptofán je prekurzorom pre biosyntézu sérotonínu, ktorého pôsobenie v mozgu má tiež zrejme niečo spoločné s mechanizmom vzniku migrény. Podľa internetu sú koenzým Q10, kyselina lipoová, selén a niektoré vitamíny B skupiny tiež dobré na prevenciu migrény. Viaceré zdroje na internete tiež tvrdia, že antioxidanty sú samozrejme kľúčové v boji s migrénou. Podľa mňa pojem „antioxidanty“ je veľmi široký na to aby sa dalo takto generalizovať. Je ale jasné že antioxidanty sú životne dôležité pre správne fungovanie nášho organizmu a ich prítomnosť v zmesi je určite pozitívna v konečnom dôsledku.