Lykopén patrí medzi karotenoidy a chemicky je to tetraterpén. Pretože obsahuje konjugovaný systém jedenástich dvojitých väzieb je sýto červený. Je to farbivo, ktoré dodáva plodom rajčiaka ich výraznú červenú farbu.
Okrem rajčín sa nachádza aj v iných rastlinách, ako napríklad v červených melónoch, mrkve, červenom grapefruite alebo v papáji. V malých množstvách sa nachádza aj v rastlinách, ktoré nie sú červené. Aj keď je to karotenoid ako vitamín A, sám nemá vitamínovú aktivitu. Je to dôležitý prekurzor pri biosyntéze vitamínu A. Vďaka svojej výraznej farbe sa v modernom svete používa ako potravinárske farbivo. Lykopén je bezpečný pre zdravého človeka, avšak niektorí ľudia môžu byť naň alergický. U takýchto ľudí môže vyvolať tráviace ťažkosti, hnačku alebo nevoľnosť.
Niektoré štúdie naznačujú, že lykopén môže mať pozitívny efekt pri ochoreniach kardiovaskulárneho systému.Luteín a zeaxantín sú dva karotenoidy, ktoré sú široko rozšírené v prírode. Chemicky sú to tetraterpenoidné alkoholy, ktoré sú navzájom štrukturálne izoméry. Luteín má svoje meno odvodené od latinského slova pre žltú farbu (luteus), zeaxantín má názov odvodený od latinského mena kukurice (Zea mays) a gréckeho slova pre žltú farbu (xanthos). Obe sú v čistej forme sýto žltej farby. V prírode sa syntetizujú v rastlinách, napríklad v špenáte, kely, paprike, kukurici a mnohých iných. U ľudí (a mnohých zvierat) sa luteín a zeaxantín hromadia v oku na sietnici, v mieste, ktoré sa nazýva žltá škvrna. Žltá škvrna je spojená s farebným videním pri dobrých svetelných podmienkach. Ochorenie alebo poškodenie tejto časti oka súvisí s výrazným zhoršením zraku. Presná funkcia týchto dvoch karotenoidov v oku nie je ešte známa.
Existujú štúdie, ktorých výsledky naznačujú, že užívanie výživových doplnkov obsahujúcich luteín, zeaxantín alebo oba dokopy zlepšuje prevenciu výskytu degenerácie žltej škvrny spôsobenej starnutím. Tieto karotenoidy sa dnes tešia veľkej obľube v rámci výživových doplnkov.Karnozín je dipeptid, ktorý je zložený z aminokyselín histidínu a β-alanínu. V ľudskom tele sú najvyššie koncentrácie karnozínu vo svaloch a v mozgu. Karnozín dokáže vychytávať kyslíkaté radikály a neutralizovať reaktívne produkty oxidácie nenasýtených mastných kyselín v lipidoch. Vo svaloch tiež pripsieva k vyrovnávaniu pH a v mozgu slúži ako neurotransmiter. Dokáže zvyšovať schopnosť niektorých buniek deliť a zdá sa, že dokáže znižovať tempo skracovania DNA pri delení buniek (skracovanie telomérov). Štúdie naznačujú, že by mohol byť účinný voči niektorým degeneratívnym chorobám (napríklad: diabetes mellitus, ateroskleróza, Alzheimerova choroba a iné).