Ach končene je tu apríl a s ním aj prvé príznaky jari (tento článok som písal na začiatku apríla). Príroda ožíva a k nám zavítal úplne nový a totálne prirodzený koronavírus. Ale veď kto to mohol vedieť že sa to k nám dostane? Tak povedal by som že každý, kto aspoň trochu sledoval dianie vo svete a kto ani na chvíľu neveril žvástom Svetovej Zdravotníckej Organizácie (anglická skratka WHO, viete podobne ako guess who?). Ale ako náhle bolo aj pospolitému ľudu jasné že to je tu a že to bude zlé (úmrtnosť v Taliansku je podľa oficiálnych čísel vyššia ako 12% v čase písania tohto kúsku textu) začal sa zbesilý zhon po rúškach a dezinfekčných prostriedkoch. Teda hlavne po dezinfekčných géloch.
A tak ma teda napadlo keď už tu máme tú karanténu a pandémiu (ktorú WHO odmietlo do poslednej možnej chvíle vyhlásiť) poďme si povedať niečo o látkach ktoré sa používajú na dezinfekciu. Teraz je to naozaj aktuálna téma. Ale najprv si definujme nejaké tie pojmy. Dezinfekčné látky (po starom aj dezinficienciá) sú rozsiahlou skupinou nešpecificky pôsobiacich chemických látok, ktorých úlohou je zabiť patogénne mikroorganizmy (baktérie, vírusy, mikroskopické huby, spóry, patogénne prvoky) mimo tela človeka (ale aj zvierat a rastlín). Nakoľko miesto ich pôsobenia je mimo organizmu, respektíve maximálne na povrchu organizmu nehrá ich možná toxicita takú významnú úlohu. Skutočnou funkciou týchto látok je vlastne prevencia vzniku ochorení usmrtením pôvodcov týchto chorôb na povrchu tela alebo rôznych predmetov. Okrem toho existujú ešte takzvané antiseptiká (antiseptické látky), ktorých úlohou je zabrániť množeniu choroboplodných zárodkov na povrchu tela ale aj v jeho vnútri (v ranách, v telových dutinách, na slizniciach a tak ďalej). U týchto látok je už ich toxicita o moc viac dôležitá ako v predchádzajúcej skupine. Je nutné si tu povedať, že neexistuje ostrá hranica medzi týmito skupinami a preto je toto delenie viac menej len formálne. Tak to by boli základné pojmy, poďme sa teraz pozrieť na jednotlivých zástupcov, respektíve na jednotlivé skupiny. Kvôli obrovskému množstvu látok patriacich do tejto triedy sa budem venovať len tým známejším respektíve významnejším látkam alebo skupinám látok.Prvou skupinou sú látky schopné uvoľňovať aktívny kyslík. Kyslík je veľmi silné oxidačné činidlo, ktoré v koncentrovanej forme (vzduch ktorý dýchame obsahuje „len“ 21% kyslíku) oxiduje – čiže poškodzuje biologicky dôležité organické molekuly. Hlavne proteíny a tuky. Látky tejto skupiny sú schopné vytvoriť miestne vysokú koncentráciu kyslíka, ktorý je zodpovedný za samotný antiseptický účinok. Najdôležitejšou látkou tejto skupiny je samozrejme peroxid vodíka. Peroxid vodíka (H2O2) je malá, vysoko polárna molekula podobná vode, v čistej forme je to bezfarebná kvapalina veľmi podobná vode. Ale v praxi sa používajú len jeho vodné roztoky (koncentrovaný je 30%, zriedený je 3%). Priemyselne sa pripravuje hlavne termálnym rozkladom peroxysírovej kyseliny a jej solí. Peroxid vodíka vzniká aj za normálnych podmienok (dýchanie napríklad) v ľudskom organizme ale je rozkladaný veľmi rýchlo špeciálnymi enzýmami – katalázami. Okrem kataláz jeho rozklad urýchľujú ťažké kovy, ultrafialové žiarenie a rôzne organické zlúčeniny. S niektorými chemikáliami tvorí adičné zlúčeniny (chemicky sú to peroxyhydráty, sú to vlastne analógy hydrátov), napríklad takéto komplexy s boritanom sodným alebo močovinou sa používajú tiež v medicíne (sú stabilnejšie ako samostatný peroxid vodíka). 3% vodný roztok sa používa ako antiseptikum a dezinficiens rán a ústnej dutiny. V ranách rýchlo reaguje s katalázami v krvi čím vzniká charakteristické šumenie, ktoré čistý rany aj mechanicky. Ďalšou látkou tejto skupiny je peroxyoctová kyselina. Je to organická peroxy kyselina, ktorá vzniká oxidáciou kyseliny octovej koncentrovaným peroxidom vodíka. V čistej forme je vysoko dráždivá kvapalina so sklonom k výbuchom a preto sa používa len vo forme vodných roztokov (maximálne 40%). Pôsobí silne korozívne a preto sa používa len vysoko zriedená na dezinfekciu kože.
Ďalším zástupcom s obmedzením použitím je manganistan draselný (KMnO4). Je to tmavo-fialová anorganická zlúčenina, ktorá je vysoko silné oxidačné činidlo. Priemyselne sa vyrába oxidáciou mangananu draselného elektrolytickou reakciou. V medicíne sa používa ako dezinfekčné činidlo len pri niektorých kožných ochoreniach ako vysoko zriedený roztok. Poslednou látkou tejto skupiny, ktorú má zmysel spomenúť je ozón. Ozón (O3) je vysoko reaktívna forma kyslíka, je to plyn. Je prudko jedovatý a pre človeka ale používa sa v niektorých prípadoch veľmi účinne na dezinfekciou vody na pitie. Druhou skupinou sú látky uvoľňujúce halogény. Všetky halogény sú podobne ako elementárny kyslík silné oxidačné činidlá (v prípade fluóru dokonca silnejšie ako kyslík!). V medicíne sa prakticky používajú len látky uvoľňujúce chlór alebo jód. Elementárny chlór je žlto-zelený a vysoko jedovatý plyn, ktorý bol v prvej svetovej vojne použitý ako chemická zbraň. Preto sa v praxi používajú len látky ktoré ho vedia uvoľniť len miestne vo vysokej koncentrácii (v princípe ten istý mechanizmus účinku ako sú látky uvoľňujúce aktívny kyslík). Hlavnou podskupinou tejto triedy látok sú takzvané chloramíny. Tieto organické zlúčeniny sú N-chlór deriváty rôznych aromatických sulfónamidov. Obsahujú reaktívnu väzbu N-Cl. Táto väzba sa vo vodnom prostredí hydrolyzuje pričom vzniká kyselina chlórna. Kyseliny chlórna je sama o sebe tiež silné oxidačné činidlo, ktoré sa tiež dokáže rozkladať za vzniku elementárneho chlóru a je vlastne samotným dezinfekčným činidlom. Sem patria napríklad tozylchloramid (tiež známy ako Chloramín T), benzénchloramín alebo Halazon (v období druhej svetovej vojny bol hojne používaný k dezinfekcii vody vojakmi). Okrem vody sa tieto látky používa hlavne na dezinfekciu povrchov a predmetov, prípadne šiat. Ďalším zástupcom je elementárny jód. Čistý jód tvorí kovovo lesklé tmavo-fialové kryštáliky. Priemyselne sa vyrába často redukciou jodidov inými halogénmi. Samotný jód sa už dnes moc nepoužíva, preferujú sa látky, ktoré sú schopné ho uvoľniť. Starou a osvedčenou formou je roztok trijodidu draselného (KI3) vo vode a v alkohole. Tiež známy ako jódová tinktúra alebo Lugolov roztok. Známy svojou charakteristickou farbou, nesmie sa používať na dezinfekciu kovových povrchov. Používa sa aj na dezinfekciu kože pred operačnými zákrokmi. Ďalšou populárnou formou jód uvoľňujúcich látok je komplex jódu s poly-N-pyrolidónom, u nás sú to hlavne známe prípravky značky Betadine. Existujú vo forme roztokov, gélu alebo mydla.Myslím že to by na prvú časť tohto krátkeho seriálu o dezinfekčných činidlách aj stačilo. Takže pokračovanie na budúce, teda ak sa toho dožijem samozrejme...