Orech vlašský (Juglans regia) je vysoký strom s tmavo-sivou borkou a sivými konármi. Listy sú nepárne párovito zložené z vajcovitých, celistvookrajových lístkov. Samčie kvety sú dlhé, vysiace jahňady zelenej farby, samičie kvety sú tiež zelenej farby, ktoré sa po dvoch až štyroch nachádzajú na koncoch mladých výhonkov z konárikov. Plodom je zelená kôstkovica, ktorá po dozretí černie. Vnútro tohto plodu sa nazýva ľudovo vlašský orech.
Za originálny domov orechu vlašského sa považuje juhozápadná Európa alebo malá Ázia, u nás zdomácnel. Dnes je rozšírený po väčšine severnej pologule. Už do stredoveku bolo vyšľachtených mnoho odrôd tohto stromu, ktoré sa ale vzhľadom na obsahové látky medzi sebou výrazne nelíšia. V liečiteľstve sa používajú listy orecha, najčastejšie počas leta, len mladé a zdravé listy (po sušení musia stále ostať zelené), ďalej aj zelené oplodie orechov, hlavne koncom leta.
Na potravinárske účely sa samozrejme zbierajú plody orecha vlašského, zrelé aj nezrelé. Listy obsahujú hlavne triesloviny (hlavne gallotaníny), silicu, vitamín C a horčiny (hydrojuglónglukozid). Hydrojuglónglukozid sa vplyvom vzduchu mení na hydrojuglón a juglón, ktoré sú zodpovedné za charakteristické sfarbenie kože po manipulácii so zelenými časťami orecha. Extrakty s týmito horčinami sa kedysi používali v samoopalovacích krémoch. V ľudovom liečiteľstve sa vlašský orech používa pri ochoreniach tráviaceho traktu, pri zlomeninách kostí, nadmernej únave, zvonka na sťahovanie kože (adstringens), očné katarakty a na zastavenie krvácania.