Naposledy sme v rámci tejto minisérie o dermálnych polotuhých liekoch zhrnuli niektoré oleje a iné kvapaliny používané pri výrobe mastí a krémov. Teraz by sme si mohli niečo povedať ohľadom tuhých látok, ktoré sa pridávajú do týchto prípravkov.
Čo nás chladí na mäte?
Mentol (Mentholum, 5-metyl-2-(propán-2-yl)-cyklohexanol) je bezfarebná kryštalická látka charakteristickej vône. Chemicky je to kyslíkatý terpenoid (terpenoidný alkohol), ktorý vzniká v rastlinách ako sekundárny metabolit. Nachádza sa vo viacerých rastlinách, u nás je asi najznámejšia Mäta pieporná (Mentha piperita) spolu s ostatnými zástupcami rodu Mäta (Mentha).
Kryštáliky mentolu sú relatívne veľké – často viac ako 1 cm dlhé a topia sa už pri teplote o trochu vyššej, ako je teplota tela. Okrem charakteristickej vône a schopnosti vyvolať pocit chladu, pôsobia na kožu ako slabé lokálne anestitikum a antiflogistikum. Pocit chladu je vyvolaný pôsobením mentolu na receptory pre chlad v koži, teplota tela sa v skutočnosti nemení. Na úpravu vône sa používa aj v potravinárstve, napríklad v mentolových cukríkoch a žuvačkách.
Listnaný strom s menom gáfrovník
Gáfor (Camphor, 4,7,7-trimetylbicyklo[2.2.1]heptán-2-ón) je rovnako ako mentol bezfarebná kryštalická látka charaktaristickej vône. Mentol a gáfor majú veľmi podobnú vôňu, ktorá sa ale po tréningu dá rozlíšiť. Gáfor vonia viac sladkasto. Chemicky je to tiež kyslíkatý terpenoid (tentokrát terpenoidný ketón), ktorý tak isto ako mentol, vzniká v rastlinách ako sekundárny metabolit.
Vyskytuje sa v rôznych rastlinách, najváznamnejším zdrojom gáfru je Gáfrovník lekársky (Cinnamomum camphora), listnatý strom, ktorý pochádza z Juhovýchodnej ázie. Pri aplikácii na kožu môže vyvolávať pocit chladu alebo aj tepla (podľa množstva a spôsobu aplikácie), okrem toho pôsobí lokálne anesteticky a ničí niektoré druhy baktérii. Podobne ako mentol, aj on sa okrem farmácie používa aj v kuchyni (hlavne ázijskej) a v parfumérii.
Ohľadom týchto dvoch látok treba spomenúť ešte jeden veľmi zaujímavý jav. Mentol a gáfor, po zmiešaní v hmotnostnom pomere 1:1, tvoria eutetickú zmes.
Eutetická zmes je zmes najmenej dvoch tuhých látok v presnom pomere, ktorá má nižšiu teplotu topenia, ako látky ktoré ju tvoria. To znamená, že ak zmiešate chemicky čisté bezfarebné kryštáliky gáfru a mentolu dostanete bielu kvapalinu pri izbovej teplote (okolo 25 ºC). Existuje, samozrejme, mnoho iných eutetických zmesí, veľký význam majú napríklad v metalurgii pri výrobe zliatín, ale to už seriózne odbáčam od témy.
Smrdí močovina?
Močovina (Urea, diamid kyseliny uhličitej) je biela kryštalická látka bez zápachu. Ak sa vám nejaký ťažký „odborník“ bude snažiť nahovoriť, že močovina smrdí, neverte mu. Ako jej meno napovedá močovina sa nachádza v moči všetkých cicavcov (aj u nás), ale nie je zodpovedná za „arómu“ moču. Chemicky čistá močovina je vždy bez zápachu. Technicky povedané, močovina je hlavný konečný produkt dusíkatého metabolizmu u cicavcov. Iné zvieratá môžu tvoriť iné zlúčeniny, napríklad kyselina močová u vtákov alebo jednoduché amíny a amoniak u morských živočíchov a rýb (čo dotvára ich charakteristickú „arómu“).
Každý dnes vie, že proteíny sú pre nás dôležité – tvoria všetky svaly, enzýmy, hormóny a tak ďalej. Proteíny sú tvorené z aminokyselín, ktoré vo svojej štruktúre obsahujú dusík. Pri metabolizme aminokyselín vzniká amoniak (po starom aj čpavok), ktorý vo väčšine prípadov nežiadúci vedľajší produkt. Amoniak je silne zásaditá látka s „osobitou“ vôňou, ktorá dokáže prebudiť ľudí z bezvedomia. Inak povedané, je naozaj nebezpečný. Preto je u cicavcov v pečeni premenený na močovinu, ktorá je oproti amoniaku pre človeka prakticky neškodná. Močovina je potom z tela exportovaná v moči a z malej časti aj v pote. Prítomnosť amoniaku v dychu je príznakom zlyhávajúcej pečene.
Prečo dávame odpad do mastí?
Teraz sa určite naskytne otázka, ak je to odpadový produkt tela, prečo ju pridávať do krémov, mastí a kozmetiky? Pretože napomáha rehydratácii koži! K močovine ešte jedna vec. Bola to prvá organická zlúčenina, ktorá bola vyrobená v laboratóriu z anorganickej (z kyanatanu amónneho) Wöhlerom. Pretože močovina bola predtým izolovateľná len z živočíšnych zdrojov (z moču), predpokladalo sa, že na jej výrobu treba nejakú „živú silu“ - teória vitalizmu. Wöhlerova syntéza bola posledným klincom do rakvy tejto teórie a začiatkom modernej organickej chémie (vysoko obľúbenej študentmi farmácie).
Chceli by ste sa dozvedieť viac o mastiach a krémoch? Opýtajte sa svojho lekára alebo farmaceuta Apoteky Alexandra, sme vám k dispozícii 24/7.