Stres je prirodzená odpoveď organizmu na určitý podnet (v tomto prípade na stresor). Podnet vyvolávajúci stres môže byť v určitom prípade takmer čokoľvek. Najčastejšie by sa dal charakterizovať ako nejaká hrozba alebo prekážka v momentálnej situácii. Koncept stresu funguje aj u zvierat. V princípe je u ľudí stres to isté ako u zvierat ale u nás je však rozhodne väčšie množstvo potenciálnych stresorov.
Okrem stresorov, ktoré „vyplývajú“ z prostredia ako sú napríklad extrémne výkyvy v teplote, nadmerný hluk alebo kvalita stravy sú to aj rôzne stresory psychologicko-spoločenského charakteru. Do tejto skupiny patria problémy v rodine, na pracovisku, v ľúbostných vzťahoch a podobne. Stres je úzko spojený s „boj alebo útek reakciou“. V ľudskej spoločnosti však vo väčšine prípadov tieto dve „extrémne“ možnosti nie sú prijateľné a preto sa človek musí adaptovať na stres inak. Naše telo reaguje na stres a to aj vtedy keď si to my sami neuvedomujeme. Aktivácia a ovplyvnenie rôznych prepojení v mozgu a na tieto neuronálne dráhy napojených systémov vyvolá vonkajší obraz reakcie na stres. Jedným z najdôležitejších systémov, ktoré sa na tomto podieľajú je vegetatívny nervový systém. Ako názov napovedá, fungovanie tohto systému je viac menej automatické a nepodlieha našej vedomej kontrole. Súčasťou tohto systému je okrem iného aj adrenalín, noradrenalín a funkčné zoskupenia, ktoré s nimi pracujú. Ďalej je do stresovej odpovedi zapojených viacero systémov, napríklad limbický systém, hypotalamus-hypofýza alebo hormóny kôry nadobličiek. Aktivácia a ovplyvnenie týchto systémov ľudskom tele vedie k širokej palete fyziologických zmien. Tie sú spojené hlavne s hladinou cukru a lipidov v krvi, tonusom hladkých svalov cievnych stien, zraku a podobne. Stres samozrejme výrazne ovplyvňuje aj psychický stav človeka. Nútené prispôsobenie sa stresovej situácii môže byť vysoko náročné na telo aj na psychiku človeka. Na začiatku som napísal, že stres je normálna odpoveď organizmu, to je pravda, ale platí to len do určitej miery. Je to ako s kašľom. Je to prirodzená odpoveď na podráždenie dýchacích ciest, alebo niektorých oblastí mozgu, ale neprestajný kašeľ je nebezpečným zdravotným problémom. Viete ako sa hovorí, že aj dobrého veľa škodí? Tak pri strese to platí mnohonásobne! Nadmerné množstvo stresu je spojené s rozličnými zdravotnými ťažkosťami, telesnými aj psychologickými. Extra stres je spájaný hlavne s takzvanými civilizačnými chorobami. S nadmerným stresom súvisí aj delenie stresu na akútny a chronický stres.
Chronický stres je obzvlášť nebezpečný. Definícii chronického stresu je niekoľko, pričom väčšinou do veľkej miery závisia od toho, kto danú definíciu formuloval. Chronický stres je taký, ktorý „prebieha“ po určitú dobu. Nadmerná aktivácia vyššie spomenutých neuro-hormonálnych systémov má výrazne negatívny dopad na zdravie človeka. Zníženie funkcie imunitného systému a s týmto spojené zvýšenie rizika vzniku infekčných ochorení. Ďalej zvýšenie rizika a zhoršenie mnohých chronických ochorení, ako napríklad hypertenzie, Alzheimerovej choroby alebo niektorých dislipoproteinémii (poruchy hladiny tuku v krvi). Prirodzene sa ešte objavujú aj výrazne negatívne dopady na psychiku – depresie, patologická úzkosť, poruchy osobnosti, poruchy učenia alebo zvýšená náklonnosť k rôznym typom závislosti. A čo sa dá teda robiť proti stresu? Ideálna odpoveď by bola výrazne znížiť stres a to elimináciou čo najväčšieho množstva stresorov. Pre 98% ľudí v našej spoločnosti je však niečo takéto utópia. Takže keď sa už nemôžme vyhnúť stresu, čo s ním? Nuž ostáva nám len sa s ním naučiť žiť. Psychologické dopady stresu sa ľudia naučili tlmiť užívaním alkoholu, cigariet, rôznych psychotropných látok alebo niektorých psychiatrických liekov. To že tieto „postupy“ z dlhodobého hľadiska spôsobujú ešte väčšie poškodenie zdravia a v mnohých prípadoch sú nelegálne netreba pripomínať. Okrem toho ešte môžete skúsiť napríklad meditáciu. Možno sa vám pritom podarí dosiahnuť aj nirvánu. Ten stav osvietenia a nekonečného kľudu, nie tú hudobnú skupinu. Aj keď to by mohlo byť tiež zaujímavé. Mimo toho je tu ako inak aj špeciálna zmes HCK-Komplexu určená na pomocnú terapiu pri nadmernom strese. Stresu vás určite nezbaví ale rozhodne vám pomôže sa adaptovať naň. A čo také obsahuje? Je tu napríklad proteogénna aminokyselina arginín, ktorý je okrem iných funkcií dôležitý pri zotavovaní sa z rôznych zranení. Neproteogénna aminokyselina karnitín, ktorá chráni neuróny pred nadmerným poškodením počas stresu. Okrem týchto dvoch obsahuje ešte izoleucín, valín a fenylalanín. Ďalej je tu extrakt z Rhodioly. Čo je rastlina, ktorá sa používa ako adaptogén v Škandinávii a na Sibíri. Ginkgo ktoré obsahuje látky, ktoré zlepšujú funkciu ciev, hlavne napomáhajú prekrveniu mozgu. Toto výrazne zlepšuje kognitívne funkcie. Horčík pôsobí tlmivo na nervovú sústavu, čo znižuje úzkosť a psychologickú záťaž pri strese. Mnohé esenciálne antioxidanty. Veď antioxidanty sú tu na to aby nás chránili pred oxidačným stresom... Veď stres ako stres, nie? Nakoniec sú tu všetky esenciálne vitamíny, ktoré naše telo potrebuje ešte viac počas stresu ako normálne.