Omán pravý (Inula helenium) je trváca bylina dorastajúca do výšky až 150 cm s chlpatou až plstnatou stonkou. Listy sú stopkaté, vajcovitého tvaru so zúbkatým okrajom, taktiež sú krátko chlpaté a na rube sivej farby. Kvety sú uložené v úboroch, sú rúrkovité a sýto-žltej farby.
Plodom sú nažky s dlhým chocholcom. Domovom tejto rastliny je stredná Ázia. U nás zdomácnela. Ako liečivá rastlina sa používala už od staroveku. Pre obsahové látky sa najčastejšie zbierajú korene alebo podzemky dvoj až trojročných rastlín na jeseň. Potom sa dobre rozrežú a vysušia. Z obsahových látok obsahuje hlavne silicu, azulén, horčiny a inulín. Inulín je špeciálny zásobný polysacharid niektorých rastlín, je to vlastne obdoba škrobu. Hlavnou zložkou inulínu je fruktóza ale obsahuje aj molekuly glukózy. Inulín dostal meno práve podľa latinského názvu ománu (tej rastliny, nie tej krajiny) (Inula), z ktorého bol prvý krát izolovaný. Silica sa skladá hlavne zo seskviterpenoidných laktónov (napríklad helenín) ale obsahuje aj gáfor. Tieto laktóny môžu byť relatívne vysoko dráždivé pre niektorých ľudí a preto manipulácia už aj s neporušenou rastlinou môže viesť k vzniku opuchov.
Ľudové liečiteľstvo jej pripisuje mnohé účinky. Expektoračný (podporuje vykašliavanie), spazmolytický (uvoľňuje kŕče hladkého svalstva), antibakteriálny, diuretický (zvyšuje tvorbu moču), zvyšuje tvorbu žlče a chuti do jedenia a účinkuje proti parazitom. Inulín extrahovaný z ománu ale aj z iných rastlín sa používa ako špeciálna dietetická potravina. Kvôli výraznej vôni koreňa ománu sa používa aj v liehovarníctve.Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) je trváca bylina, ktorá môže dosahovať výšku okolo 70 cm so stopkatými, klinovito vajcovitými zastrihovanými listami. Kvety sú na dlhých stopkách a sú tmavo-modré alebo fialové. Plodom sú mechúriky. U nás je to domáca rastlina. Ako liečivá rastlina sa využívala už v staroveku. V ľudovej medicíne sa používa celá rastlina. Pripisujú sa jej protizápalový, sťahujúci, dezinfekčný účinok a tiež schopnosť rozpúšťať močové kamene. Obsahové látky dodnes nie sú uspokojivo preskúmané. Obsahuje nejaký kyanogénny glykozid, vitamín C a nejaké enzýmy. Dnes sa skôr považuje za jedovatú rastlinu, zrejme na základe pôsobenia kynogénneho glykozidu.