Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je trváca bylina, ktorá obyčajne dorastá do výšky okolo 20 centimetrov. Listy sú relatívne veľké srdcového tvaru s výraznou žilnatinou. Výrazne žlté kvety sú usporiadané do úborov (nápadne sa podobajú na kvety púpavy). Plodom sú nažky s chochoľcom. U nás je táto rastlina domáci druh. V liečiteľstve je podbeľ známy už od staroveku.
Na takéto účely sa zbierajú celé kvety, najčastejšie medzi marcom a aprílom. Okrem kvetu sa niekedy zbierajú aj listy v neskorej jari alebo v lete. Z obsahových látok je tu silica, v kvetoch žlté farbivá, sliz, triesloviny a glykozidické horčiny a alkaloidy. Jeho použitie v liečiteľstve je hlavne proti suchému kašľu a astme. Kedysi sa používal napríklad v čajovine Pulmoran. V poslednej dobe sa čoraz častejšie objavujú podozrenia, že alkaloidy obsiahnuté v Podbeli sú karcinogénne a dokážu spôsobiť poškodenie až zlyhanie pečene pri dlhodobom používaní liečivých prípravkov z tejto rastliny.
Psí jazyk lekársky (Cynoglossum officinale) je dvojročná, husto chlpatá bylina, ktorá môže dosiahnuť skoro až 1 meter. Na hranatej stonke sú podlhovasté kopijovité listy s celistvým okrajom. Kvety sú usporiadané do závinkov, plodom sú tvrdky. U nás je to domáca rastlina. Ako liečivá rastlina sa používa od stredoveku. Zbiera sa kvitnúca vňať v období máj až júl, alebo koreň na jeseň. Takmer celá rastlina keď je čerstvá má naozaj nepríjemnú vôňu (ktorá že vraj pripomína smrad myší a potkanov), ktorá sa ale sušením stráca. V rastline sa nachádzajú triesloviny, silice, sliz, alkaloidy a horčiny. V liečiteľstve sa používa na liečbu hnačky, kŕčov tráviaceho traktu a z vonku na rany a zápal kože. Rovnako ako je tomu pri podbeli aj psí jazyk obsahuje alkaloidy s rovnakým chemickým základom (pyrolizidínové alkaloidy), ktoré sa považujú za karcinogénne.