Horec žltý (Gentiana lutea) je trváca bylina dorastajúca do výšky až jedného alebo jedného a pol metra. Listy sú protistojné, veľké, široko elipsovité a celistvo okrajové. Kvety sú sýto-žlté, pravidelné s päť alebo šesť početnou korunou s hviezdicovito rozostretými korunnými lupeňmi. Plodom sú tobolky.
Za originálny domov tejto rastliny sa považuje stredná až východná, alebo juhovýchodná Európa. U nás sa prirodzene vyskytuje vo východnej časti krajiny. Ako liečivá rastlina je známa už od antických čias, používala sa napríklad na liečbu moru, proti parazitom alebo na liečbu rán. Na liečebné účely sa zbiera koreň horca, najčastejšie 5 až 7 rokov starých rastlín, na jeseň alebo na jar. Na liečebné účely treba koreň rýchlo vysušiť aby sa zabránilo fermentácii. Na potravinárske a liehovarnícke účely sa korene nechávajú aj sfermentovať (narezané korene dostanú tmavo-červenú farbu, stratí sa ich horká chuť a vzniknú rôzne výrazne voňajúce látky). Často sa pripravujú aj alkoholové extrakty koreňa horca. Hlavnými obsahovými účinnými látkami, ktoré poskytli aj meno tejto rastline sú glykozidické horčiny. K nim patria hlavne genciopikrín a amarogencín. Amarogencín sa považuje za jednu z najviac horkých prírodných látok a používa sa ako štandard pri porovnávaní horkosti rôznych chemikálii. Aglykóny týchto glykozidických horčín sú rôzne kyslíkaté derivátov monoterpénov. Ďalej je tu alkaloid gencianín. Žlté xantónové farbivo gentizín. Nakoniec cukry, pektín a sliz.
V modernom liečiteľstve sa používajú horčiny z tejto rastliny ako stomachiká – podporujú tvorbu žalúdočnej šťavy, ale aj funkciu pečene a žlčníka. Horec sa používa u nás aj na prípravu niektorých liehovín.Černuška siata (Nigella sativa) je jednoročná bylina dosahujúca výšku 20 až 40 cm. Listy sú nepravidelné, mnohonásobne strihané na čiarkovité segmenty. Kvety sú tvorené piatimi bielymi alebo bledomodrými kališnými lístkami. Plody sú zrastené mechúriky. Pôvodným domovom Černušky je oblasť blízkeho východu až po Indiu. U nás občas rastie divo. Liečivé použitie rastliny je známe už od staroveku, kedy sa používala proti parazitom, pehám a na odháňanie hadov a strašidiel. V Islame sa jej semená považovali za liek na takmer všetky choroby a jedli sa spolu s medom. Semená sa od rovnakého času používali ako korenie do mnohých jedál. V niektorých krajinách sa používali na falšovanie čierneho korenia. Predmetom zberu na liečebné účely sú práve semená, ktoré sa vytriasajú alebo mlátia zo zrelých plodov v lete alebo na začiatku jesene. Hlavnou obsahovou látkou semien je mastný olej (môžu obsahovať až 40% tohto oleja na hmotnosť), ďalej sú tu silice (karvakrol, tymol, tymochinón, anetol a pinény), saponín melantín, horčina nigelín, cukry a triesloviny. V liečiteľstve sa používa odvar alebo zápar zo semien na zvýšenie tvorby moču, zvýšenie tvorby tráviacich štiav, na zvýšenie tvorby materského mlieka, úpravu nepravidelnej menštruácie a proti parazitom.