Alchemilka obyčajná (Alchemilla vulgaris) je trváca bylina vysoká okolo 50 cm so žltozelenou chlpatou byľou. Listy sú stopkaté a okrúhle alebo polkruhovité so zúbkatou čepeľou, ich tvar je vysoko charakteristický pre tento rod.
Kvety sú žltej alebo žlto-zelenej farby, sú obojpohlavné a rastú v zhlukoch. Plodom sú nažky. U nás je to domáca rastlina. Na liečebné účely sa zberá kvitnúca vňať najčastejšie v období máj až august. Vňať treba dobre a rýchlo vysušiť v tieni. Niekedy sa zbierajú aj samostatné spodné listy alebo dokonca korene rastliny. Z účinných látok obsahuje Alchemilka hlavne triesloviny, horčiny a v malom množstve aj kyselinu salicylovú. V ľudovej medicíne sa používala pri ochoreniach traviaceho traktu, na uvoľňovanie kŕčov a na zlepšenie liečenia rán. Ako súčasť čajovín sa používa aj pri "ženských problémoch" (silná menštruácia, klimaktérium alebo menopauza), chudnutí a cukrovke.
Kostihoj lekársky (Symphytum officinale) je trváca bylina, ktorá dorastá do výšky 60 až 90 cm s hrubým podzemkom, z ktorého vyrastajú štetinaté, hranaté byle. Dolné listy sú krídlovito stopkaté, horné sediace, krídlovito zbiehavé. Všetky listy sú jednoduché, nedelené, podlhovasté, celistvo okrajové a štetinaté. Kvety sú fialovej farby a sú obojpohlavné. Plodom sú tvrdky. U nás ako aj vo väčšine Európy je to domáca rastlina. Predmetom zberu v prípade Kostihoja je koreň. Zbierajú sa hlavne na jeseň, občas aj na jar. Očistia sa od hliny a potom sa rýchlo sušia na priamom slnku, prípadne sa pred sušením narežú na tenšie plátky. Niekedy s používa aj čerstvý koreň. Ďalej sa zbierajú aj listy alebo celá vňať počas kvitnutia rastliny (máj až jún). Rastlina obsahuje relatívne veľké množstvo trieslovín, ďalej sliz, alkaloidy, allantoín, voľné aminokyseliny, glykozidy a silice. Allantoín vzniká metabolizáciou kyseliny močovej, podporuje hojenie rán a má slabý diuretický účinok. V dnešnej dobe sa často používa v kozmetike. V ľudovom liečiteľstve sa kedy si Kostihoj používal vnútorne pri chronických zápaloch dýchacích ciest, na uľahčenie vykašliavania, proti žalúdočným vredom, ako diuretikum a proti hnačke. Dnes sa častejšie používa vonkajšie vo forme obkladov, mastí alebo náplastí. Hlavne na zlepšenie hojenia rán, zlomenín kostí a krvných zrazenín. Okrem toho aj pri liečení ekzémov, vredov, kŕčových žíl a opuchlín. Používa sa aj na kloktanie pri ochoreniach ďasien. Dlhodobé používanie kostihoja, vnútorne ale aj vonkajšie sa neodporúča pretože v rastline prítomné alkaloidy môžu spôsobiť poškodenie pečene.