Mnoho ľudí to asi netuší, ale výraz demencia (od ktorého je odvodená populárna nadávka) je štandardným pojmom v medicíne. Tento pojem zahŕňa viacero neuronálnych ochorení postihujúcich mozog. Tieto majú spoločné, alebo veľmi podobné príznaky – sú to hlavne poruchy takzvaných kognitívnych funkcii (pamäť, myslenie a správanie u človeka). Pre bežných ľudí je demencia spojená najčastejšie s poruchami pamäti.
Tie sa okrem klasického zabúdania prejavujú aj ťažkosťami pri orientácii v priestore, problémy s rozoznávaním známych tvári a spracovaním nových informácii. Okrem tohto sú prítomné často aj poruchy správania – výkyvy nálad, pokles motivácie, zvýšený výskyt depresie a podobne. V pokročilejších štádiách demencie sa objavujú už výrazne nebezpečnejšie príznaky – problémy s rečou, zrakom, prehĺtaním a udržiavaním rovnováhy spolu s inkontinenciou. Mnoho infekčných ale aj neinfekčných chorôb alebo zdravotných problémov môže prispieť k vzniku alebo skoršiemu nástupu demencie. Z neinfekčných pôvodcov demencie je jedným z častejších vysoký vek. Tento stav sa nazýva starecká demencia, ktorá sa samozrejme vyskytuje len u starých ľudí. Kedysi sa ostatné formy demencie nazývali predčasná demencia (dementia preacox). Ďalším častým typom demencie je vaskulárna demencia, ktorá je spôsobená poškodením mozgu na základe nedostatočného prekrvenia. Vlastným dôvodom nedostatku zásobenia krvou sú patologické zmeny na cievach mozgu. Sú to rôzne artériosklerotické poruchy alebo embólii spomenutých ciev, ktoré sú laicky nazývané mozgové príhody. Potom sú to rôzne imunologické (autoimúnne) ochorenia. Známejšími zástupcami tejto skupiny sú napríklad roztrúsená skleróza, sarkodióza alebo systémový lupus erythematosus. Okrem nich môže k demencii viesť aj Parkinsonova choroba alebo akékoľvek mechanické poškodenie alebo zranenie mozgu. Z infekčných pôvodcov demencie sú to zriedkavo priónové infekcie – Crautzfeld-Jakobova choroba alebo BSE (Bovínna Špongioformná Encefalitída, ľudovo známa ako choroba šialených kráv). Tieto ochorenia priamo spôsobujú demenciu. Ale viaceré infekcie spôsobujú nepriamo demenciu, hlavne v pokročilom alebo neliečenom štádiu choroby. Všetky infekcie ktoré priamo napadajú mozog – akékoľvek encefalitídy (zápal mozgu) – bakteriálne, vírusové ale aj mykotické. Potom napríklad Lýmska choroba, Borelióza, AIDS alebo syfilis.
Doteraz som však nespomenul tú absolútne najčastejšiu príčinu vzniku demencie u ľudí – Alzheimerovú chorobu. Alzheimerova choroba je chronické neurodegeneratívne ochorenie mozgu. Príznaky sú presne tie isté ako boli uvedené pri „všeobecnej“ demencii. Presná príčina tohto ochorenia nie je dodnes známa, je však isté, že genetické faktory hrajú významnú úlohu. Patofyziologický mechanizmus takisto nie je úplne pochopený. Samotný mozog sa pri tomto ochorení doslova scvrkáva (atrofia mozgového tkaniva), čo je spôsobené masívnym odumieraním mozgových buniek. Dve najznámejšie hypotézy ohľadom hlavného mechanizmu je amyloidná a tau-proteín hypotéza. Obe tieto hypotézy predpokladajú za hlavnú mechanizmus Alzheimerovej choroby abnormálne hromadenie špecifických proteínov v mozgu (β-amyloid alebo tau-proteín), ktoré tvoria potom patologické zhluky v mozgu (amyloidné plaky), ktoré potom spúšťajú samotnú kaskádu vedúcu k odumieraniu nervových buniek v mozgu. Samozrejme existujú ešte viaceré ďalšie hypotézy, ale to je už nad rámec tohto textu. Rovnako ako primárna demencia aj Alzheimerova choroba nie je liečiteľná. Existuje zopár prístupov ako spomaliť jej priebeh, respektíve zľahčiť jej príznaky. Z liekového hľadiska sa používajú niektoré inhibítory acetylcholín esterázy alebo antagonisti NMDA-receptorov. Všetky tieto lieky sú ale len na lekársky predpis. Okrem liekov sa používa občas aj nejaká forma psychologickej terapie alebo rôzne opatrovateľské postupy. Ale ako sa hovorí prevencia je často lepšia ako terapia. Liečba ochorení, ktoré môžu prispievať k rýchlejšiemu nástupu demencie všeobecne – hypertenzia, cukrovka, vysoký krvný cholesterol a iné. Ďalej sa odporúča aj zvýšená psychologická aktivita – učenie sa cudzích jazykov, hranie na hudobných nástrojoch, riešenie hlavolamov a podobne. Aj keď exaktné vedecké dôkazy pre túto formu prevencie neexistujú. Nakoniec je to ako inak obmedzenie fajčenia, alkoholu a dodržiavanie správnych diét. Užívanie niektorých vitamínov a výživových doplnkov tiež zdá sa že pomáha pri prevencii demencie a Alzheimerovej choroby. A v tomto ohľade je tu samozrejme aj špeciálna zmes HCK Komplexu. Zmes obsahuje napríklad extrakt z Ginkgo biloba. Látky obsiahnuté v tomto strome sú vysoko prospešné pre správne fungovanie ciev v mozgu, čo udržuje jeho správne prekrvenie. Potom je tu dipeptid karnozín, ktorý má okrem antioxidačnej aktivity aj schopnosť chrániť cievy a znižovať negatívne dopady starnutia celkovo. Je tu aj betaínová zlúčenina karnitín, ktorý má tiež neuroprotektívne účinky. Bioflavonoidy, rastlinné antioxidanty, ktoré majú aj protizápalové účinky. Zinok sa na internete často spomína ako veľmi účinný pri prevencii Alzheimerovej choroby. Ďalej sú tu L-glutamín a L-tyrozín, čo sú proteogénne aminokyseliny, ktoré sú zároveň aj prekurzory pri biosyntéze dôležitých neurotrasmiterov. Táto zmes obsahuje ak vysoké množstvo antioxidantov. Okrem tých úž spomenutých je tu aj koenzým Q10, α-lipoová kyselina, selén, vitamín C a vitamín E. Ostatok zloženia je tvorený ešte ostatnými vitamínmi a dôležitými stopovými prvkami. Zmes HCK Komplexu je výlučne podporný prostriedok pri terapii daných zdravotných problémov a nie je určená ako náhrada liečby navrhnutej lekárom, alebo lekármi.