Pojem ťažké kovy nie je vo vede dokonale zadefinovaný. Mnoho ľudí používa tento pojem aj pre niektoré polokovy. Pôvodom vzniku pojmu „ťažké kovy“ bolo rozdelenie kujných kovov na základe ich hustoty. V rámci tohto textu sú pre nás ale dôležité hlavne ťažké kovy s vysokou toxicitou (pre človeka). Je nutné poznamenať, ako to už veľmi veľmi dávno povedal sám Paracelsus, že v dostatočnom množstve sú všetky látky (a aj kovy) pre človeka jedovaté.
Vo príliš vysokých koncentráciách je pre nás dokonca aj železo jedovaté. Pričom železo je prechodný kov, ktorého sa nachádza najviac v ľudskom tele. Aj keď na druhej strane niektorí ľudia nepovažujú železo za ťažký kov. Medzi toxické ťažké kovy by sme mohli zaradiť kovy, ktoré dokážu spôsobiť ťažké poškodenie zdravia alebo smrť už vo veľmi malom množstve. Klasickými príkladmi sú ortuť, olovo, arzén (formálne polokov) a kadmium. Okrem vysokej toxicity sú tieto kovy a ich zlúčeniny relatívne rozšírené v prostredí kde žijú ľudia. Hlavným zdrojom týchto kovov sú tu okrem priemyselných chemikálii ešte staré typy batérii, niektoré typy farieb, „vnútornosti“ rôznych elektronických zariadení alebo kontaminovaná voda a potraviny. Základný mechanizmus účinku toxických ťažkých kovov je ich schopnosť viazať sa (koordinovať na) na funkčné skupiny (hlavne tiolové, amíno a karboxylové) dôležitých biologických makromolekúl. Naviazanie katiónov kovov do proteínov alebo nukleových kyselín potom spôsobuje ich denaturáciu a následnú stratu funkcie. Veľmi dôležitým prvkom otravy ťažkými kovmi je ich akútna alebo chronická forma. Takmer všetky tieto kovy majú zákernú schopnosť akumulovať sa (hromadiť sa) v ľudskom tele, z ktorého potom len veľmi ťažko odchádzajú von. Akútna otrava (relatívne) veľkým množstvom ťažkého kovu (respektíve nejakej jeho zlúčeniny) takmer vždy končí za krátko smrťou. Ale chronická otrava je rovnako nebezpečná. Prvotné príznaky sú nevýrazné, nešpecifické a väčšinou mierne. V dobe kedy sa dostavia charakteristické ťažké príznaky je väčšinou už neskoro na pomoc. Chronická otrava vzniká dlhodobým vystavením človeka príslušnému kovu počas dlhšieho obdobia – požitie, vypitie alebo inhalácia malých množstiev jedu počas dlhého obdobia. Sú to väčšinou tak malé dávky že v čase prieniku do organizmu nevyvolajú prakticky žiadne symptómy. Tie sa prejavia až po nahromadení daného kovu v tele človeka. Príznaky chronickej otravy jednotlivými kovmi sú dosť podobné, aj keď existujú špecifickejšie príznaky pre niektorý kov alebo kovy. Výpis úplne všetkých príznakov pre každý kov je nad rámec tohto článku a preto si spomenieme len tie naozaj charakteristické.
Ortuť – poškodenie obličiek, porucha nervovej funkcie, psychózy, tras v kľude. Olovo – anémia, ťažké poškodenie nervov a motoriky. Arzén – poškodenie kože, príznaky podobné cukrovke. Kadmium – poškodenie kostí a mužských pohlavných orgánov. Je možné bojovať s takouto otravou? Do istej miery áno. Základom je snaha dostať jedovatý kov z teľa v čo najkratšom čase – detoxikácia organizmu. Najčastejšie sa používajú rôzne chelatačné činidlá, ako napríklad penicilamín alebo EDTA (etyléndiamínotetraoctová kyselina). Tieto látky tvoria s katiónmi ťažkých kovov vo vode dobre rozpustné komplexy (cheláty). Tieto komplexy sú potom lepšie vylúčiteľné z tela pomocou obličiek. Pomocná terapia je ale potrebná pretože chelatačná terapia má mnoho vedľajších účinkov. Rôzne rastlinné a alternatívne formy liečby sa tiež používajú. Inou možnosťou pomocnej terapie pri detoxikácii organizmu je aj zmes HCK Komplexu. A čo také táto zmes obsahuje? Je tu hlavne glutatión. Je to esenciálny tripeptidový antioxidant, ktorý má ale aj inú dôležitú úlohu. Funguje aj ako silné chelatačné činidlo (cez svoju tiolovú skupinu), ktorý sa podieľa na detoxikácii nielen ťažkých kovov z organizmu. Antioxidantom s podobným chelatačným účinkom je aj kyselina α-lipoová. Ďalej je tu aj glycín (proteogénna aminokyselina) a taurín (aminosulfónová kyselina), ktoré majú tiež určitý chelatačný účinok. Potom je tu aj silymarín, ktorého obsahové látky pomáhajú znížiť záťaž pečene pri intoxikácii ťažkými kovmi. Sú tu aj niektoré esenciálne prvky, ktoré sú vylučované vo väčšom množstve pri chelatačnej terapii (zinok, horčík a vápnik). Nakoniec je v zmesi ešte viacero antioxidantov. Sú tu napríklad rezveratrol, selén alebo vitamín C a E.Ak máte závažné podozrenie že ste boli vystavený ťažkému kovu, jeho zlúčeninám alebo iným jedom čo najrýchlejšie kontaktujte svojho lekára alebo národné toxikologické centrum (NTIC).Zmes HCK Komplexu je výlučne podporný prostriedok pri terapii daných zdravotných problémov a nie je určená ako náhrada liečby navrhnutej lekárom, alebo lekármi.