O cukrovke (Diabetes mellitus) sme si veľmi dávno niečo povedali. Ale ako sa hovorí: „Opakovanie je matkou múdrosti“. Cukrovka je v princípe ochorenie spôsobené poruchou metabolizmu glukózy. Glukóza je chemicky monosacharid, čiže jednoduchý cukor. V ľudskom organizme funguje ako primárny zdroj rýchlej energie. Od glukózy sú napríklad úplne závislé všetky nervové (a teda aj mozgové) bunky.
Zásobná forma glukózy sú jej polyméry (polysacharidy) ako je škrob a glykogén. Z nich sa potom môže enzymaticky uvoľňovať späť glukóza pre potrebu nášho tela. Metabolizmus glukózy u ľudí je kontrolovaný a ovplyvňovaný viacerými hormónmi a enzýmami. Z hľadiska cukrovky sa budeme venovať len jednému a to inzulínu. Inzulín je proteínový hormón, ktorý sa tvorí v špecializovaných bunkách (β-bunkách) v pankrease. Ako každý hormón aj inzulín má svoje špecifické receptory na cieľových bunkách. Jeho asi najdôležitejšou úlohou v ľudskom tele je umožnenie prechodu glukózy z krvi do cieľových buniek. V prípade inzulínu sú to hlavne svalové a tukové bunky. Keď sa človek naje, glukóza ktorá bola prítomná v jedle buď v čistej forme, alebo vo forme rôznych polymérov alebo zložitých cukrov sa vstrebe do krvi. V krvi obsiahnutá glukóza slúži ako zásoba pre bunky, ktoré ju potrebujú. Niektoré, ako napríklad nervové ju dokážu priamo prijať z krvi, ostatné potrebujú práve inzulín, aby ju mohli prijať. Ak nastane s týmto problém, glukóza sa začne hromadiť v krvi a to začne spôsobovať poruchy, ktoré následne vedú k typickým príznakom cukrovky. Pri vysokej koncentrácii glukózy v krvi začne chemicky reagovať s inými dôležitými biomolekulami, hlavne proteínmi a tým vznikajú takzvané glykozylované proteíny, ktorých funkcia sa tým vážne naruší. Existujú viaceré typy cukrovky, ktoré sa delia podľa mechanizmu akým dôjde k hromadeniu glukózy v krvi. Prvým je cukrovka 1. typu (cukrovka typu I.). Pri tomto typu došlo k čiastočnému alebo úplnému chýbaniu inzulínu. Vlastnou príčinou je zničenie β-buniek pankreasu imunitným systémom (auto-imunitné zničenie). Tento typ cukrovky sa prejavuje už v detskom veku.
Jedinou formou terapie je dodržiavanie prísnej diéty a užívanie inzulínu. Druhým a zároveň najčastejším typom je cukrovka 2. typu. Pri tomto type diabetu nie je znížená tvorba inzulínu. Cieľové bunky však nereagujú na inzulín tak ako by mali. Vzniká takzvaná inzulínová rezistencia. Presný patofyziologický mechanizmus aj príčina vzniku 2. typu nie sú dodnes presne známe. Tento typ sa nelieči podávaním inzulínu, aj keď správna diéta je potrebná aj v tomto prípade. Tu sa používajú rôzne lieky s viacerými mechanizmami účinku. Niektoré potláčajú rezistenciu na inzulín, niektoré dokážu znižovať vstrebávanie glukózy z tráviaceho traktu a podobne. Pri diéte je nutné si uvedomiť, že veľké množstvo glukózy môžu obsahovať aj potraviny, ktoré nie sú vyslovene sladké. Ani samotná glukóza nie je zvlášť sladká, to čo sa v obchode kupuje pod názvom „cukor“ je disacharid sacharóza, ktorá sa ale v organizme tiež nakoniec zmení na glukózu. Správna terapia a diéta môže zaručiť pre diabetikov spokojný a plnohodnotný život. Bohužiaľ samotná príčina cukrovky sa zatiaľ nedá odstrániť. Ako podpornú terapiu je však možno použiť aj zmes HCK Komplexu. Čo také obsahuje? Je tu L-karnitín (betaínová aminokyselina), ktorá je potrebná pre správny transport mastných kyselín do buniek. Podľa mnohých štúdií je L-karnitín prospešný hlavne pri cukrovke typu 2. Je tu aj chróm (prechodný kov), o ktorom je dlhodobo známe, že dokáže ovplyvniť hladinu glukózy v krvi, podľa mnohých tiež dokáže prispievať k zníženiu telesnej hmotnosti. Podobné výsledky ako u karnitínu boli nájdené aj pre kreatín (neproteogénna aminokyselina), lyzín (proteogénna aminokyselina), horčík a zinok. Užívanie vyšších dávok leucínu (proteogénna aminokyselina) dokáže znižovať dôsledky metabolického syndrómu. V zmesi sú prítomné samozrejme aj viaceré dôležité antioxidanty – Koenzým Q10, lipoová kyselina, rezveratrol, selén a vitamín E. Zmes HCK Komplexu je výlučne podporný prostriedok pri terapii daných zdravotných problémov a nie je určená ako náhrada liečby navrhnutej lekárom, alebo lekármi.