Herpes je často spomínaná infekčná choroba, spôsobená Herpes simplex vírusom (HSV). V skutočnosti existujú dva typy tohto vírusu, označované skratkami HSV-1 a HSV-2. Oba sú to DNA vírusy, ktoré sú široko rozšírené medzi ľuďmi. Herpes vírusy v skutočnosti vyvolávajú viaceré choroby, avšak všeobecne známe sú (aspoň podľa mňa...) len dve. A to herpes na ústach (herpes labialis) a herpes na pohlavných orgánoch (herpes genitalis).
Herpes vírus sa medzi ľuďmi prenáša hlavne pohlavnou cestou a kontaktom so slinami infikovaného človeka. Skutočný problém s herpesom je že keď sa raz dostane do tela, už z neho úplne nikdy neodíde. Potom čo je imunitný systém schopný vyliečiť infekciu spôsobenú herpesom, zvyšné vírusy dokážu „obalamutiť“ imunitné bunky a tak sa vyhnúť totálnemu zničeniu v tele. Tieto maskované vírusy sa zjavne najradšej zdržiavajú v neurónoch a potom znovu radi spôsobujú infekcie pozdĺž trasy axónov týchto neurónov. Axóny sú neskutočne dlhé výbežky nervových buniek cez ktoré neuróny ovládajú špecifické časti tela. Dali by sa opísať podobne ako elektrické káble, používané na prenos signálu. Ale to už zase trochu odbočujem od témy. Táto schopnosť prežívať permanentne v tele človeka je dôvodom toho, že nainfikovať je možné sa aj od človeka, ktorý momentálne nevykazuje príznaky herpesovej infekcie. Tieto ukryté herpes vírusy sa môžu potom takmer kedykoľvek znovu „reaktivovať“ a vyvolať herpetickú infekciu s klinickými príznakmi. Podnetom na reaktiváciu týchto zloduchov môže byť všeličo. Uvedieme si tuto nejaké príklady: najčastejšie je to momentálne zníženie aktivity, alebo oslabenie funkcie imunitného systému spôsobené akoukoľvek príčinou. Ďalej je to stres, psychický aj fyzický. Potom som počul aj o iných, takých viac „divnejších“ príčinách reaktivácie: ako sú náhle zmeny teploty, zlé počasie, slnečné svetlo a podobne. Podľa tých posledných príkladov, by sa mohlo zdať, že k reaktivácii herpes vírusu dôjde aj keď sa na vás niekto zle pozrie. Okrem dvoch spomenutých typov ochorení spôsobených herpesom môžu vzniknúť aj iné problémy, aj keď tieto typy chorôb spôsobených herpesom sú o moc viac zriedkavejšie. Sem patria infekcie vnútra ústnej dutiny, prstov, tráviaceho traktu a mozgu. Ale v rámci tohto článku si priblížime problematiku klasického herpesu na ústach, ktorý väčšina ľudí pomenuje jednoducho „herpes“. Hlavným príznakom sú relatívne dosť bolestivé vredy na hornej alebo dolnej pere, ktoré sú vzhľadom podobné hnisavým vredom rôznej príčiny. Tieto vredy môžu niekedy byť aj na vnútornej strane pier, alebo vo vnútri ústnej dutiny. Aj keď ten posledný príklad je už technický iný typ ochorenia. K ostatným príznakom patrí nevoľnosť, bolesti hlavy alebo celková slabosť. Okrem toho že tieto vredy dokážu vcelku dosť bolieť sú aj výrazným estetickým problémom! Niekedy sa dokonca stane že okrem toho vredu na pere ešte aj celá pera napuchne a potom to už ozaj vyzerá ako päsť na oko. Alebo v tomto prípade skôr ako päsť na ústa...
Samozrejme moderná a aj tá viac alternatívna medicína poskytuje viacero prípravkov na boj s týmto vírusovým ochorením. Z čisto chemických liečiv sú to antivirotiká, hlavne aciklovir, ktorý je vo forme masti sám alebo v kombinácii s kortikosteroidom aj voľnopredajný (teda aspoň v čase keď som toto písal). Ďalej sa vysoko odporúča užívanie zinku a vitamínov B skupiny, najčastejšie známych ako B-komplex. Z prírodných liečiv sú populárne extrakty rôznych rastlín. Veľkej obľube sa tešia napríklad extrakty z konopy. Ktoré našťastie určite neobsahujú žiadne zo psychotropných látok často spojovaných s touto rastlinou. Väčšinu alebo v lepšom prípade skoro všetky tieto medicíny nájdete aj v našej lekárni. Okrem nich je tu samozrejme aj HCK zmes. A tu sú niektoré zložky, ktoré táto zmes obsahuje. L-Lyzín je esenciálna proteogénna aminokyselina so zásaditým bočným reťazcom. V ľudskom tele má širokú paletu využitia. Na internete je tiež prezentovaný ako liek na herpes. Pointou tohto nápadu je fakt, že proteíny tvoriace herpes vírus sú bohaté na inú aminokyselinu – L-arginín, ale obsahujú relatívne málo lyzínu. V našom tele, v tráviacom trakte a v obličkách využívajú lyzín a arginín rovnaké transportné systémy. Z toho by vyplývalo, že nadbytok lyzínu vytlačí arginín, ktorý bude potom chýbať pre syntézu vírusových proteínov. Výsledky klinických štúdií bohužiaľ nepodporujú tento nápad. Katechín a iné polyhydroxyflavonoidy, zdá sa že dokážu inhibovať šírenie herpes vírusu medzi ľudskými bunkami in vitro. Kurkumíny sú skupina sekundárnych metabolitov v niektorých druhoch rastlín, kde fungujú primárne ako farbivo (tmavo-žltá až oranžová farba). Od pradávna je kurkumín používaný v indickej kuchyni a v indickej tradičnej ľudovej medicíne. Kurkumíny všeobecne vykazujú pozitívne výsledky vo veľkom množstve in vitro meraní ale zatiaľ sa to nepretavilo do skutočnej aplikácie. Zmesi vitamínov, hlavne B skupiny a vitamínu C sa už dlho používajú ako podpornú terapiu pri liečbe infekcií herpesu. Účinkujú na základe stimulácie imunitného systému a v prípade vitamínu C aj ako antioxidant. A keď už sme pri tých antioxidantoch sú tu aj iné látky tejto skupiny ako napríklad selén alebo rezveratrol. Podľa internetu sú aj karnitín a horčík látky účinné voči herpesu, ale (predpokladaný) mechanizmus účinku nie je vôbec objasnený.