Back to the list

HCK – Doplní chýbajúce látky pacientom s epilepsiou

Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované prítomnosťou typických epileptických záchvatov. Priebeh a trvanie týchto záchvatov môže byť rôzne. Niektoré sú tak krátke, že postihnutý človek ich ani nezaregistruje až po také ktoré nepretržite trvajú niekoľko desiatok minút. Podľa charakteru priebehu sa delia na niekoľko podtypov, aj keď toto delenie sa neustále vyvíja a mení.


Prvým podtypom je Grand mal (alebo technickejšie tonicko-klonický záchvat). Grand mal je charakterizovaný stratou vedomia, otvorenými ústami, typickými kŕčmi, ktoré môžu byť naozaj silné a pravidelné až do vytvorenia obrazu „vibrovania“ postihnutého človeka. S Grand malom je tiež spojené vyvracanie očí dohora, pískavé zvuky na začiatku záchvatu, prípadne pohryznutie jazyku. Inak nikdy nestrkajte prsty do úst človeka, ktorý je práve zasiahnutý epileptickým záchvatom. Druhým typom epileptického záchvatu je Petit mal (absencia). Tento typ záchvatu je všeobecne charakterizovaný dočasnou stratou vedomia bez výraznej zmeny tónusu svalov. Ak je prítomná zmena tohto tónusu sa tieto prípady označujú ako absencie s klonickou, tonickou alebo atonickou súčasťou. Okrem týchto dvoj najčastejších subtypov existujú aj iné, menej častejšie. Napríklad izolované kŕče bez straty vedomia sú tonické záchvaty. Prítomnosť samovoľných drobných pohybov, často opakovaných, napríklad pohyby viečok, zášklby úst, kmitanie prstov a podobne sa nazýva myoklonický záchvat. Strata ovládania priečne pruhovaných svalov, často spojená s poruchami vedomia je atonický záchvat. Treba si uvedomiť že príznaky jednotlivých typov záchvatov sa často prelínajú a preto nie je ich delenie až tak jednoznačné. Ďalej existujú aj špecifické subtypy epileptických záchvatov, napríklad Lennox-Gastautov syndróm. Nakoniec treba spomenúť ešte Status epilepticus. Toto je stav kedy epileptický záchvat trvá bez prestania určitý čas (tento limit sa líši medzi rôznymi definíciami, najmenej je to 5 minút), najčastejšie je tento stav spojený s Grand mal typom záchvatu. Toto je život ohrozujúci stav, ktorý vyžaduje okamžitú lekársku starostlivosť. Okrem záchvatov je často prítomná aj takzvaná aura. Je to neurčitý pocit, ktorý predchádza samotnému záchvatu. Ďalej sú s epilepsiou spojené aj časté migrény, psychické poruchy a rôzne fyzické úrazy utrpené počas záchvatov. A čo je príčinou epilepsie? 


Jednoduchá odpoveď je, že to stále s určitosťou nevieme. Zdá sa, že významnú úlohu hrajú genetické faktory. Často sú to genetické poruchy súvisiace s rôznymi neurotrasmitery a ich receptory. Aj niektoré iné genetické poruchy sú spojené s epilepsiou. Okrem toho sú ešte mnohé ochorenia mozgu spojené so vznikom epilepsie (do tejto rozsiahlej skupiny patrí napríklad: meningitída, rozstrúsená skleróza, tuberkulóza mozgu, nádory na mozgu, toxoplazmóza, otrava niektorými jedmi a mnohé ďalšie). Okrem toho je to ešte fyzické poškodenie mozgu spôsobené úrazmi alebo napríklad mŕtvicou. Za samotný mechanizmus vzniku epilpetického záchvatu sa považuje synchronizovaná aktivita neurónov v mozgu. Najprv vznikne takzvané epileptické ohnisko, z ktorého sa potom šíri atypická aktivita do iných častí mozgu. Je dôležité vylúčiť iné možné príčiny záchvatov, ktoré sa podobajú epileptickým záchvatom – napríklad abstinenčné záchvaty po užívaní niektorých drog alebo kŕče spôsobené ťažkou poruchou elektrolytovej rovnováhy alebo z úpalu. A čo sa dá robiť proti epilepsii? Moderná medicína pozná široké spektrum liečiv určených na prevenciu alebo na ukončenie záchvatov epilepsie. Mnohé liečivá v tejto skupine sú aj viaceré sedatíva, ale modernejšie liečivá sú už špecifickejšie pre terapiu tejto choroby Všetky spomenuté lieky sú samozrejme len na predpis. Dôležitým pravidlom je, že ľudia chorý na epilepsiu, ktorí užívajú antiepileptiká by ich nikdy nemali náhle vysadiť, bez konzultácie s lekárom. Pri ťažkých prípadoch epilepsie nereagujúcich na terapiu je možná aj chirurgická intervencia. Okrem toho sú tu samozrejme zmeny v životnom štýle, ktoré pomáhajú znižovať frekvenciu epileptických záchvatov. Sem patrí napríklad výhybanie sa cigaretám, alkoholu a psychotropných látkam. Obmedzenie blikajúcich alebo iných silných svetelných zdrojov. Ďalším pravidelným odporúčaním je takzvaná ketogénna diéta (výrazné obmedzenie cukrov, zvýšenie tukov, stredný prísun bielkovín). Okrem týchto typov podporných terapií je tu aj zmes HCK Komplexu. Nedostatok selénu je že vraj spojená so zvýšeným výskytom záchvatov. Zvýšená suplementácia selénom tiež znižuje výskyt záchvatov v štúdiách na zvieratách. Podobné výsledky boli zistené aj pre horčík. Čo sa týka draslíka a vápnika, rôzne iónové kanály v centrálnej nervovej sústave spojené s týmito prvkami sú cieľom pre rôzne antiepileptiká, či ich užívanie má nejaký vplyv na epilepsiu nie je známe. Nedostatok aminokyseliny L-karnitínu je tiež spojený so vznikom epilepsie, hlavne u detí. Zvýšené podávanie aminokyselín s rozvetveným bočným reťazcom (leucín a izoleucín) znižuje výskyt záchvatov v štúdiách na zvieratách. Rovnaké výsledky boli dosiahnuté aj s použitím neproteogénnej aminokyseliny taurínu v experimentoch na zvieratách. Vitamín D sa podľa niektorých štúdii študuje ako potenciálny prostriedok na podpornú terapiu epilepsie. Nakoľko oxidačný stres je súčasťou mnohých chronických ochorení. Aj táto zmes HCK Komplexu je bohatá na antioxidanty (koenzým Q10, vitamín C, vitamín E a iné). Zmes HCK Komplexu je výlučne podporný prostriedok pri terapii daných zdravotných problémov a nie je určená ako náhrada liečby navrhnutej lekárom, alebo lekármi. 

Ohľadne týchto liekov alebo metódy liečenia sa opýtajte svojho lekára alebo farmaceuta Apoteky Alexandra, sme vám k dispozícii 24/7.