Od poslednej príležitosti čo som písal články o týchto látkach prešiel skoro mesiac. Zdá sa že situácia s koronavírusom je konečne na konci a budeme si môcť (aspoň) na chvíľu oddýchnuť. Napriek tomu by som rád dokončil našu mini sériu o dezinfekčných a antiseptických látkach. Jednoducho nerád nechávam prácu nedokončenú. V tejto už poslednej časti si povieme niečo o organických látkach patriacich sem.
Prvou skupinou sú alkoholy. Keď chemicky neznalý človek povie alkohol tak myslí etanol, alebo inak povedané lieh, alebo konzumný lieh. Ale v chémii je etanol len jedným zo zástupcov alkoholov. Teda organických zlúčenín ktoré obsahujú hydroxylovú skupinu (-OH) naviazanú na alifatický uhlík. Ale dosť už o organickej chémii, na to sme tu neni! Alkoholy všeobecne pôsobia proti baktériám a hubám, ale nie sú účinné proti spóram. V prípade väčšiny jednoduchých alkoholov (obsahujú len jednu hydroxylovú skupinu) je dezinfekčný účinok závislý od určitej koncentrácie, pričom na pri vyššej koncentrácii už tento účinok nerastie. Takže poďme si niečo povedať o populárnejších zástupcoch tejto skupiny.Etanol – je alkohol ako ho poznajú skoro všetci ľudia. Je to bezfarebná kvapalina príjemnej vône. Je to hlavnou „účinnou“ látkou každého alkoholického nápoja od piva až po absint. Jediný rozdiel je len v množstve etanolu v liehovom nápoji. Etanol je neobmedzene miešateľný s vodou a najčistejší etanol aký môžete za normálnych podmienok dostať je 96% (to znamená že obsahuje 4% vody). Toto je spôsobené fyzikálnymi procesmi ktoré tu nebudem rozoberať. Na klasickú dezinfekciu sa najčastejšie používa 60% etanol (spiritus dilutus), občas 85% etanol (spiritus concentratus). Etanol vzniká v prírode kvasením cukru. Takto ho ľudstvo získavalo už od staroveku. Je možné ho samozrejme vyrobiť aj rôznymi chemickými procesmi, ale kvasenie je stále tým najekonomickejším procesom. Veľkou výhodou etanolu je samozrejme je nízka toxicita (ktorú inú chemikáliu môžete relatívne bez obáv piť?) a jeho relatívny dostatok, nakoľko sa vyrába a používa aj na mnohé iné aplikácie. Propán-2-ol, alebo po starom izopropylalkohol – je bezfarebná kvapalina charakteristického zápachu. Je neobmedzene miešateľný s vodou. Na dezinfekciu sa používajú vodné roztoky s obsahom izopropylalkoholu 60 až 75%. Veľmi často sa používa v rôznych dezinfekčných roztokoch a géloch na kožu. V ľudskom tele sa metabolizuje na acetón a preto je mierne jedovatý.
Mentol – je monoterpenový alkohol, príjemnej charakteristickej vône, ktorý tvorí bezfarebné hranaté kryštáliky. Získava sa extrakciou z rastlín rodu mäta (Mentha). Je slabo rozpustný vo vode ale veľmi dobre rozpustný v etanole. Okrem dezinfekčného účinku má aj slabo anestetický účinok. Inak sa často používa aj v nosových sprejoch a kvapkách.
Étery – chemicky obsahujú atóm kyslíka na ktorý sú naviazané dve uhľovodíkové skupiny. Na dezinfekciu sa používajú vlastne len cyklické étery, ktoré sú vysoko reaktívne, hlavne k aminoskupinám proteínov, čo je základom ich dezinfekčného účinku.
Oxirán, alebo po starom etylénoxid – je za normálnych podmienok bezfarebný a vysoko dráždivý plyn, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. V čistom stave je pre človeka smrteľne jedovatý a v zmesi so vzduchom rád vybuchuje. Je vysoko účinný na baktérie, huby, vírusy aj prvoky. Ale na základe jeho vysokej toxicity sa používa len na dezinfekciu povrchov a nástrojov.
Aldehydy sú organické deriváty obsahujúce kyslík, všeobecne sú to vysoko reaktívne zlúčeniny, ktoré majú výrazne baktericídne účinky, na ostatné mikroorganizmy sú menej účinné.
Formaldehyd (metanál) - je najjednoduchší aldehyd. Za normálnych podmienok je to bezfarebný plyn odporného zápachu, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Vo forme vodného roztoku (okolo 40% formaldehydu) sa používa pod názvom formalín. Vzniká v malých množstvách aj v prírode ale inak sa vyrába priemyselne. Okrem strašného zápachu je aj vysoko dráždivý a jedovatý. Pre toto sa používa len na dezinfekciu povrchov, niektorých nástrojov alebo šatstva. Vodné roztoky formaldehydu sa tiež používajú na konzerváciu biologických materiálov – rastlín alebo živočíchov či dokonca tiel ľudí. Kvôli vysokej dráždivosti ale aj nestálosti sa často používajú chemikálie, ktoré dokážu za vhodných podmienok vytvoriť formaldehyd, napríklad paraformaldehyd, trioxymetylén alebo urotropín (hexametyléntetramín).
Glutaraldehyd (pentan-1,5-diál) - je bezfarebná kvapalina nepríjemnej vône, ktorá je dobre miešateľná s vodou. Ako vodný roztok sa používa na dezinfekciu, je vysoko účinný aj na spóry baktérií. Je menej toxický ako formaldehyd.Karboxylové kyseliny – sú organické zlúčeniny obsahujúce karboxylovú skupinu, na základe ktorej sa správajú ako mierne kyseliny. Ich dezinfekčný účinok je založený hlavne na ich vlastnostiach ako kyseliny.
Kyselina benzoová – je to najjednoduchšia aromatická karboxylová kyselina (aromatická z chemického hľadiska, nie z hľadiska vône). Je to biela kryštalická látka, slabej vône, veľmi málo rozpustná vo vode. Nachádza sa často v prírode, ale dnes sa vyrába aj synteticky. Používa sa ako konzervant hlavne v potravinárstve.Fenoly – fenoly sú organické zlúčeniny, ktoré obsahujú hydroxylovú naviazanú na aromatické jadro.
Fenoly môžu obsahovať aj viac ako len jednu hydroxylovú skupinu, alebo aj rôzne iné substituenty, ako sú alkyly, aryly, halogény a podobne. Hlavne chemickou syntézou boli pripravené doslova stovky zlúčenín substituovaných fenolov. Prvé fenoly ktoré sa takto používali boli prírodne zlúčeniny nachádzajúce sa v rôznych rastlinných siliciach (takmer všetky fenoly majú výraznú často aj nepríjemnú vôňu). K tejto skupine patria napríklad tymol (tymián) alebo eugenol. V dnešnej dobe sa používajú hlavne synteticky vyrobené fenoly. Účinok fenolov je založený hlavne na ich schopnosti naviazať sa na bielkoviny a tuky a tým porušiť ich funkciu.
Fenol – fenol je najjednoduchší zástupca tejto skupiny (podľa ktorého dostala celá skupina svoje meno), po starom sa volal aj karbolová kyselina. Tvorí biele kryštáliky, ktoré sa ľahko topia a vplyvom vzduchu dostávajú červenú farbu. Má charakteristickú a výraznú, ale nie úplne nepríjemnú vôňu (temperky majú podobný zápach). Rozpúšťa sa slabo vo vode ale dobre v etanole. Je to veľmi silná žieravina. Na dezinfekciu sa najčastejšie používa jeho roztok vo vode. Dnes sa už používa len zriedkavo na dezinfekciu povrchov. Kedysi sa používal aj v niektorých kožných prípravkoch.
Rezorcinol (3-hydroxyfenol) tvorí biele kryštáliky, charakteristického nepríjemného zápachu, ktoré na vzduchu oxidáciou chytajú ružovú farbu. V nízkych koncentráciách sa používa v rôznych kožných prípravkoch.
Parabény – chemicky sú to metyl, etyl alebo propyl estery kyseliny 4-hydroxybenzoovej. Sú to biele kryštalické látky, ktoré sú veľmi slabo rozpustné vo vode ale dobre rozpustné v etanole. Svojou účinnosťou sa podobajú kyseline benzoovej sú však o moc menej toxické. Majú široké využitie ako konzervanty vo farmaceutickom priemysle, aj keď v poslednej dobe sa na nich zjavne množí alergia.
Amíny - sem patria rôzne polyamíny a iné zlúčeniny ktoré obsahujú rôzne na dusíku založené funkčné skupiny. Mechanizmus ich účinku nie je stále uspokojujúco objasnený, zrejme súvisí s ich zásaditým charakterom. Sú účinné hlavne voči baktériám a hubám.Hexetidín – je to alicyklický triamín, ktorý je súčasťou mnohých ústnych preparátov. U nás sa stále používa v ústnom spreji Stopangin.
Chlórhexidín – je to biely prášok, ktorý sa vo forme solí používa v mnohých prípravkoch. U nás napríklad v prípravkoch pre ústnu dutinu rady Corsodyl.
Farbivá
Chemicky sú to rôzne dusíkaté alebo dusíkaté a sírne heterocykly a ich soli, ktoré ako to ich názov hovorí sú výraznej a sýtej farby. Historicky sa väčšina z nich alebo ich chemických analógov najprv využívala na farbenie buniek v cytológii. Z tejto skupiny látok, taktiež nakoniec vzišiel prvý sulfónamid. Je nutné ale dodať, že v dnešnej dobe sa už moc nepoužívajú, hlavne kvôli objaveniu účinnejších a menej toxickejších zlúčenín. Mnohé sa ale ešte stále používajú vo veterinárnej medicíne.Metylrosanilín (Genciánová violeť) – tvorí tmavo-zelené, kovovo sa lesknúce kryštáliky, ktoré vo vode tvoria tmavo-fialovú suspenziu (od tadiaľ jej názov). Účinkuje hlavne na Gram pozitívne baktérie. Kedysi sa jej suspenzia vo vodno-alkoholovom prostredí používala na terapiu áft, aj u detí.Etakridínium laktát – je to sýto-žltý kryštalický prášok, slabo rozpustný vo vode a etanole. Dodnes sa používa v niektorých individuálne pripravovaných mastiach a krémoch.
Mydlá – chemicky sú to sodné alebo draselné soli vyšších mastných kyselín, alebo alkylsulfónových kyselín, čo znamená že záporný náboj je na organickej časti molekuly. Sú to povrchovo-aktívne látky, alebo cudzím slovom tenzidy. Už dosť dávno som napísal o fyzikálno-chemických vlastnostiach a mechanizme účinku mydiel článok. Takže o nich už len krátko. Okrem ich čistiaceho účinku majú aj slabo dezinfekčný účinok, hlavne proti baktériám a kvasinkám. Často sa kombinujú s niektorými inými antiseptikami.
Amíniové soli – sú organické deriváty amoniaku, kde sú na dusíku naviazané štyri organické substituenty, pričom ak je jeden z nich výrazne lipofilný dostávajú charakter tenzidov. Organická časť soli obsahuje kladný náboj a preto sa niekedy táto skupina zlúčenín nazýva invertné mydlá. Záporný náboj je na anorganickej časti. Za predpokladaný mechanizmus antiseptického účinku sa považuje buď ich povrchová aktivita alebo ich schopnosť denaturovať proteíny. Amíniové soli a mydlá sú vzájomne nekompatibilné, pretože spolu tvoria nerozpustné komplexy. Benzododecínium bromid – je svetlo-žltý prášok, veľmi dobre rozpustný vo vode a etanole. Na dezinfekciu sa používajú jeho rôzne koncentrované roztoky. U nás je známy vo forme prípravkov značky Ajatín.Karbetopendecinium bromid – je to biela kryštalická látka, veľmi dobre rozpustná vo vode. Je účinný hlavne na baktérie. U nás sa nachádza v Septonexe a v Ophthalmo-Septonexe (v masti aj v kvapkách).Takže to by bol záver tejto malej trilógie o dezinfekčných a antiseptických látkach. Dúfam že ste si užili čítanie tejto literárnej práce aspoň z polovice tak ako som si ja užil jej písanie!