Cibuľa kuchynská (Allium cepa) je dvojročná bylina ktorá v ideálnych podmienkach môže dorastať až do výšky jedného metra. Stonka je dutá, vretenovitá, bledo zelenej farby. Listy sú jednoduché, sivo-zelenej farby. Kvety sú usporiadané do okolíka a sú biele až bielo-žlté.
Na báze rastliny sa nachádza charakteristická cibuľa (v botanike sa pojmom cibuľa alebo cibuľka rozumie zásobná časť rastliny, z ktorej vyrastá stonka aj korene, nielen táto cibuľa kuchynská má „cibuľku“, napríklad aj tulipán mám túto časť). U nás je to domáca rastlina, a ako jedlo, respektíve „korenina“ sa pestuje už od staroveku a preto dnes existuje obrovské množstvo foriem a sort (ktoré sa môžu líšiť hlavne farbou a veľkosťou cibúľ alebo kvetov). Z hľadiska obsahových látok, nie je medzi jednotlivými formami rozdiel. Okrem jej využitia v kuchyni sa používala od staroveku aj ako liečivá rastlina. Cibuľa cibule kuchynskej (haha?) sa zbiera vytrhávaním keď je zrelá (cibuľa kvitne až na druhý rok, po zasadení vo forme semena) a to najčastejšie v lete alebo na začiatku jesene. Z obsahových látok obsahuje hlavne silicu, ktorá je v najvyššej koncentrácii práve v cibuli. Táto silica je tvorená hlavne sírnymi organickými zlúčeninami. Sú to napríklad alliín, dipropyldisulfid, metylalliín, propylalliín, S-propenyl-L-cysteínsulfoxid a iné. Tieto sírne zlúčeniny sú zodpovedné okrem liečivých účinkov aj za charakteristickú vôňu cibule. Okrem silice sa v cibuli nachádzajú aj flavonoidy, vitamín C a cukry. Spomenuté sírne zlúčeniny zo silice sa vyznačujú výrazným baktériostatickým a antioxidačným účinkom. Okrem toho sa cibule prisudzujú v ľudovom liečiteľstve ešte močopudný, žľčotvorný účinok, ževraj dokáže aj znižovať krvný cukor, pôsobí na črevných parazitov a na niektoré kožné problémy.
Jahoda obyčajná (Fragaria vesca) je trváca bylina, ktorá môže dorastať až do výšky 30 cm. Lístky sú trojpočetné, stopkaté so zúbkovitým okrajom. Kvety sú samostatné, najčastejšie bielej alebo žlto-bielej farby. Charakteristické červené plody sú nažky. U nás je to domáca rastlina, ktorá sa aj pestuje za cieľom zberu. Na jedenie a liečebné účely sa jahoda používala už od staroveku. U nás sa na liečebné potreby zbierajú len divoko rastúce lesné jahody. Najčastejšie sa zbierajú listy od mája až po august. Nazbierané listy je treba dobre vysušiť a chrániť pred vlhkosťou. Zriedkavejšie sa zbiera celá vňať, koreň (máj až jún) alebo zrelé plody (jún – júl). Z obsahových látok obsahujú hlavne triesloviny, vitamín C, flavonoidy, cukry a pektín. Z listov sa už od dávna pripravuje fermentáciou ovocný čaj, často v kombinácii aj s inými rastlinami. V ľudovom liečiteľstve sa používajú prípravky obsahujúce extrakty z jahody na hnačku, hemoroidy, na mokvavé rany, do kloktadiel a ochorenia čriev. Plody jahody sa samozrejme konzumujú na rôzne spôsoby a sú surovinou na prípravu sirupov, lekvárov a zaváranín.