Borievka obyčajná (Juniperus communis) je malý ker, často s viacerými kmeňmi, hnedosivá kôra sa zvyčajne odlupuje z kru. Listy sú ihlicovité v trojpočetných praslenoch, sivozelenej farby obyčajne dlhé okolo 2 cm. Plodom sú galbulusy (ľudovo sa často zamieňajú za bobule, ale v skutočnosti majú o moc bližšie k šiškám), v čase zrelosti modrosivé až čierno modré.
Pôvod Borievky nie je úplne jasný, rastie prirodzene na obrovských plochách severnej pologule – Európa, Ázia, Severná Amerika a dokonca aj v niektorých častiach severnej Afriky. U nás je to domáci druh. Ako liečivú rastlinu Borievku poznali už v staroveku. Plody sa inak používajú aj na výrobu lekváru, niektorých jedál a u nás vysoko populárneho alkoholické nápoju borovičky. Drevo sa často používa na výrobu malých druhov nábytku. Predmetom zberu je dodnes hlavne plod, aj keď občas sa zbiera aj neolúpané drevo Borievky. Zbierajú sa len zrelé plody najčastejšie na jeseň. Plody aj drevo treba dobre vysušiť. V ľudovej medicíne sa najčastejšie využíva močopudný (diuretický) účinok, okrem toho majú aj schopnosť zvýšiť tvorbu potu a protizápalový účinok. Nadmerné užívanie, alebo použitie veľmi vysokej dávky extraktov Borievok môže viesť až k poškodeniu obličiek. Z obsahových látok je najdôležitejšia silica (hlavne rôzne monoterpény ako je pinén, myrcén, limonén alebo sabinén), vitamín C, cukry, triesloviny a organické farbivá.Borievka netata (Juniperus sabina) je nízky, husto rozkonárený krík s charakteristickou červenohnedou kôrou. Listy sú ihlicovité, ostro zakončené a šupinovité.
Plodom sú guľaté, modročierne galbulusy. Uvádza sa že u nás tento druh Borievky rástol pôvodne len v Pieninách. Avšak je dodnes hojne pestovaná ako okrasná rastlina v záhradách a parkoch. Rastlina bola známa už od staroveku. Už od tých dôb bola známa schopnosť tohto druhu Borievky vyvolať potrat u tehotných žien. Dnes sa už takto samozrejme nepoužíva, hlavne kvôli vysokej toxicite. Na liečebné účely sa zbierajú len konce mladých konárikov, ktoré sa zbierajú na jar. V ľudovej medicíne sa využívala táto rastlina používala len zvonku. A to na odstraňovanie bradavíc a rôznych iných kožných výrastkov. Z účinných látok je najdôležitejšia silica. Silica tejto rastliny obsahuje rôzne naozaj jedovaté zlúčeniny, hlavne sabinol. Z ostatných látok v silici je to pinén, furfural a geraniol. Ďalej sa tu nachádzajú živice a glykozidické horčiny. Silica dokáže preniknúť aj cez neporušenú kožu. Na kožu pôsobí dráždivo, užitá vnútorne spôsobuje vnútorné krvácanie, silné dráždenie maternice, ťažké poškodenie obličiek, ktoré môže spôsobiť až ich zlyhanie. Smrteľná dávka je že vraj už zopár kvapiek čistej silice tejto rastliny. Celú rastlinu môžeme považovať za vysoko jedovatú pre človeka a preto sa k nej treba aj tak správať.