Čemerica zelená (Helleborus viridis) je trváca bylina, ktorá môže dorastať do výšky okolo pol metra. Listy sú perovito článkované so zúbkatým okrajom a výraznou žilnatinou. Kvety sú zeleno-žltej farby, plodom sú mechúriky. Originálnym domovom čemerice je južná Európa, u nás už zdomácnela. V liečiteľstve sa používa už od staroveku.
Na liečebné účely sa zbierajú podzemky rastliny na jar (najčastejšie v marci). Najvýznamnejšími obsahovými látkami sú kardioglykozidy. Štruktúrne podobné kardioglykozidom z náprstníka. Najväčší podiel má heleborín. Okrem toho sú tu ešte saponíny. Kedysi sa rastlina v ľudovom liečiteľstve používala ako kardiotonikum (látka ktorá zvyšuje činnosť srdca), diueretikum a emetikum (látka vyvolávajúca zvracanie). Pri vonkajšom použití aj voči rôznym parazitom. Obľúbená bola aj vo „veterinárnom“ liečiteľstve. Vzhľadom na veľmi malý rozdiel medzi liečebnou a smrteľnou dávkou kardioglykozidov, treba čemericu považovať za prudko jedovatú rastlinu a jej použitiu sa rázne vyhnúť.
Ostrôžka poľná (Consolidum segetum) je jednoročná bylina, ktorá môže dosiahnuť výšku až 80 cm. Listy sú striedavé, dlaňovo zastrihané aj s prílistkami. Kvety sú rôznych odtieňov modrej farby, plodom sú mechúriky. Na liečebné účely sa zbierali kvety alebo vňať (obe počas leta). Občas sa zbierali aj semená rastliny. Kedysi sa používala ako diuretikum a proti vnútorným parazitom. Hlavnými obsahovými látkami sú diterpenoidné alkaloidy (delkozín, delzolín, gigaktonín a iné), ktoré sa nachádzajú v takmer celej rastline. V kvetoch sa nachádzajú ešte nejaké antokyánové farbivá. Kvôli prítomnosti spomínaných alkaloidov je nutné rastlinu považovať za jedovatú.