Back to the list

Čakanka a vlkovec ako ich možno nepoznáte...


Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je trváca bylina, ktorá za optimálnych podmienok môže dorastať až do výšky jedného metra. Listy sú delené, kopijovitého tvaru. Kvety sú usporiadané v úboroch a sú charakteristickej modrej až svetlo-fialovej farby. Plodom sú nažky s chocholcom. U nás je to domáci druh, často považovaný za burinu. Čakanka je známa už od staroveku ako liečivá aj jedlá bylina. 


V liečiteľstve sa používa buď koreň alebo vňať čakanky. Z obsahových látok sa tu nachádzajú hlavne rôzne terpény (laktucín, laktukopikrín, laktucerol), organické kyseliny, inulín, glykozidické horčiny a triesloviny. Slúži ako zdroj polysacharidu inulínu (alternatíva ku škrobu). Používala sa na zvýšenie tvorby žlče, ako preháňadlo a tiež zvonku do obkladov na rany. Rastlina je jedlá a kedysi sa používala ako šalátová zelenina. Zo sušeného koreňa a vňate sa kedysi taktiež vyrábala náhrada kávy – cigorka. Tá bola populárna hlavne v období nedostatku, napríklad počas a krátko po prvej svetovej vojne. 


Vlkovec obyčajný (Aristocholia clematis) je trváca bylina, ktorej výška môže dosiahnuť až jeden meter. Listy sú srdcovitého tvaru s výraznou žilnatinou. Kvety sú sýto-žltej farby, samostatné, trúbicovitého tvaru. Plodom je tobolka. U nás je to domáca rastlina, aj keď voľne rastie len na najjužnejších častiach Slovenska. Ako liečivú rastlinu ju poznali už v staroveku. Na liečebné účely sa zbiera podzemok alebo vňať (koniec jari až leto). Asi najdôležitejšími obsahovými látkami sú aristolochové kyseliny. Aristolochové kyseliny sú aromatické karboxylové kyseliny, ktoré obsahujú v prírode veľmi zriedkavú funkčnú skupinu a tou je aromatická nitro skupina (asi najvýznamnejším príkladom prírodnej látky s touto skupinou je dnes už málo používané antibiotikum chloramfenikol). Okrem toho sa tu nachádzajú ešte aj triesloviny a horčiny. V ľudovom liečiteľstve sa používala na úpravu menštruácie, zmierňovanie kŕčov vnútorných orgánov a na znižovanie zrážania krvi. Pri vonkajšej aplikácii sa používala na ťažké rany a vredy. Moderná medicína však dokázala, že aristolochové kyseliny sú v skutočnosti škodlivé pre zdravie. Chronické užívanie vedie k ťažkému poškodeniu obličiek až k ich zlyhaní, tak taktiež dokáže poškodiť pečeň. Predpokladá sa, že toto poškodenie výrazne zvyšuje riziko vzniku rakoviny pečene. Pre tieto dôvody sa dnes jej používanie v ľudovom liečiteľstve alebo bylinkárstve neodporúča!

Ohľadne týchto liekov alebo metódy liečenia sa opýtajte svojho lekára alebo farmaceuta Apoteky Alexandra, sme vám k dispozícii 24/7.