Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je trváca bylina, ktorá za optimálnych podmienok môže dorastať až do výšky jedného metra. Listy sú delené, kopijovitého tvaru. Kvety sú usporiadané v úboroch a sú charakteristickej modrej až svetlo-fialovej farby. Plodom sú nažky s chocholcom. U nás je to domáci druh, často považovaný za burinu. Čakanka je známa už od staroveku ako liečivá aj jedlá bylina.
V liečiteľstve sa používa buď koreň alebo vňať čakanky. Z obsahových látok sa tu nachádzajú hlavne rôzne terpény (laktucín, laktukopikrín, laktucerol), organické kyseliny, inulín, glykozidické horčiny a triesloviny. Slúži ako zdroj polysacharidu inulínu (alternatíva ku škrobu). Používala sa na zvýšenie tvorby žlče, ako preháňadlo a tiež zvonku do obkladov na rany. Rastlina je jedlá a kedysi sa používala ako šalátová zelenina. Zo sušeného koreňa a vňate sa kedysi taktiež vyrábala náhrada kávy – cigorka. Tá bola populárna hlavne v období nedostatku, napríklad počas a krátko po prvej svetovej vojne.
Vlkovec obyčajný (Aristocholia clematis) je trváca bylina, ktorej výška môže dosiahnuť až jeden meter. Listy sú srdcovitého tvaru s výraznou žilnatinou. Kvety sú sýto-žltej farby, samostatné, trúbicovitého tvaru. Plodom je tobolka. U nás je to domáca rastlina, aj keď voľne rastie len na najjužnejších častiach Slovenska. Ako liečivú rastlinu ju poznali už v staroveku. Na liečebné účely sa zbiera podzemok alebo vňať (koniec jari až leto). Asi najdôležitejšími obsahovými látkami sú aristolochové kyseliny. Aristolochové kyseliny sú aromatické karboxylové kyseliny, ktoré obsahujú v prírode veľmi zriedkavú funkčnú skupinu a tou je aromatická nitro skupina (asi najvýznamnejším príkladom prírodnej látky s touto skupinou je dnes už málo používané antibiotikum chloramfenikol). Okrem toho sa tu nachádzajú ešte aj triesloviny a horčiny. V ľudovom liečiteľstve sa používala na úpravu menštruácie, zmierňovanie kŕčov vnútorných orgánov a na znižovanie zrážania krvi. Pri vonkajšej aplikácii sa používala na ťažké rany a vredy. Moderná medicína však dokázala, že aristolochové kyseliny sú v skutočnosti škodlivé pre zdravie. Chronické užívanie vedie k ťažkému poškodeniu obličiek až k ich zlyhaní, tak taktiež dokáže poškodiť pečeň. Predpokladá sa, že toto poškodenie výrazne zvyšuje riziko vzniku rakoviny pečene. Pre tieto dôvody sa dnes jej používanie v ľudovom liečiteľstve alebo bylinkárstve neodporúča!