Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je dvojročná bylina, ktorá pri ideálnych podmienkach môže dosahovať výšku až dvoch metrov. Stonka je oblá, vo vnútri dutá a pri zemi sú na nej nápadné tmavo-červené škvrny. Listy sú dvakrát perovito zložené a usporiadané do trojuholníkového tvaru. Drobné biele kvety sú usporiadané do okolíkov okolíkov.
Plodom sú dvojnažky. Pôvodným domovom bolehlavu je zrejme Európa alebo severná Afrika, v dnešnej dobe je zavlečený do mnohých častí sveta. U nás je to domáca rastlina. Ako liečivá aj ako jedovatá rastlina bol bolehlav známy už od staroveku, kedy sa jeho extrakt používal aj ako jed pri popravách (asi najznámejšou obeťou je Sokrates). Na liečivé účely sa najčastejšie zbiera kvitnúca vňať alebo len listy počas leta. Niekedy sa zbierajú aj plody a to na konci leta a začiatkom jesene. V ľudovom liečiteľstve sa kedysi bolehlav používal ako sedatívum, proti kašľu a astme a tiež proti psychologickým ochoreniam. Dnes je už jeho použitie v modernej medicíne zakázané. Najdôležitejšími obsahovými látkami sú alkaloidy. Z nich má najväčšie zastúpenie koniín, menej významné sú koniceín a metylkoniceín. V ľudskom tele má viaceré účinky ale najdôležitejším je ochrnutie dýchacích svalov, čo je vlastnou príčinou smrti pri otrave bolehlavom. Väčšina týchto alkaloidov je v čistom stave tekutá, sú prchavé a dokážu prejsť aj cez neporušenú kožu. Pri styku s kožou ale vyvolávajú vyrážky, ktoré dosť svrbia. Všetky časti rastliny sú jedovaté pre človeka a preto je nutné sa tejto rastline vyvarovať!
Borák lekársky (Borago officinalis) je jednoročná bylina, ktorá dosahuje zvyčajne výšku okolo 60 cm. Listy sú striedavé, podlhovasto vajcovité, celistvo okrajové s výraznou žilnatinou. Samostatné kvety sú svetlo alebo tmavomodré s fialovými peľnicami. Plodom sú vajcovité tvrdky. Za originálny domov rastliny sa považuje južná Európa, u nás borák zdomácnel, rovnako ako v mnohých ďalších častiach sveta. V niektorých krajinách južnej Európy sa používal často aj ako korenina alebo prísada do šalátov (listy že vraj chutia podobne ako uhorka). Na liečebné účely sa zbiera hlavne vňať, poprípade samotný list alebo len kvet od konca jari až po začiatok jesene. V ľudovom liečiteľstve sa používal najčastejšie pri ochoreniach dýchacích ciest, močových ciest a pri zápaloch. Jeho schopnosť vyvolať potenie je tiež dávno známa. Z obsahových látok je najviac zastúpený sliz, triesloviny, vitamín C, alantoín a rôzne vápenaté soli.