Blen čierny (Hyoscyamus niger) je dvojročná bylina, ktorá môže dorastať až do výšky okolo 80 cm. Je pokrytá žľaznatými a lepkavými chĺpkami. Listy sú vajcovité, laločnaté a celistvo okrajové. Kvety sú relatívne veľké žlto-fialovej farby. Plodom sú dvojpuzdrové tobolky.
Za originálny domov sa považuje Európa alebo európska časť Ruska. Dnes je rozšírená prakticky na celom svete. Medicínske a toxické charakteristiky rastliny boli známe už od staroveku. V ľudovej medicíne a v travičstve je jeho používanie dobre zdokumentované. Pre obsahové látky sa zbierajú buď samostatné listy alebo celá vňať rastliny. A to najlepšie počas leta. Nazbierané časti rastliny treba rýchlo a dobre vysušiť. Občas sa zbierajú aj semená blenu a to hlavne v septembri, pričom sa musia nechať dozrieť po zbere na slnku. V ľudovom liečiteľstve sa kedysi používala ako sedatívum, na zmiernenie kŕčov rôzneho pôvodu, proti astme a reume. Hlavnými obsahovými látkami, ktoré sú aj zodpovedné za farmakologický účinok Blenu. Sú to atropín (hyoscyamín) a skopolamín. Oba tieto alkaloidy majú silné parasympatolytické účinky. Otrava nimi sa prejavuje veľmi rýchlym tlkotom srdca (tachykardia), vysokým krvným tlakom, vysokou teplotou, stuhnutím svalov a podobne. Skopolamín má silný účinok aj na centrálnu nervovú sústavu – vyvoláva silné omámenie, halucinácie až stavy veľmi podobné psychózam. Zvyšok obsahových látok je tvorený trieslovinami, horčinami a olejmi. V dnešnej dobe je jej použitie v ľudovej medicíne zakázané. Celá rastlina je považovaná za prudko jedovatú pre človek a preto sa treba vyhnúť neodbornej manipulácii s ňou!
Rojovník močiarny (Ledum palustre) je krík, ktorý môže dorastať až do výšky jedného metra. Mladé konáriky sú pokryté hrdzavo-červenými chlpmi. Listy sú úzko kopijovité, kožovité, celistvo okrajové a zdola hrdzavo plstnaté. Malé biele kvety sú usporiadané do okolíkov. Plodom je tobolka. U nás rastie len veľmi vzácne. Normálne rastie v severných častiach Európy, Severnej Ameriky a Ázie. Na liečebné účely sa zvykli zbierať vňať alebo samostatné listy. Najčastejšie koncom jari a začiatkom leta. Rastlina dokáže že vraj uľahčovať vykašliavanie (expektoračný účinok), má protizápalový, močopudný a dávivý účinok. V stredoveku sa výťažky z tohto kra používali aj na dochutenie piva. Hlavnou obsahovou látkou je silica (obsahujúca rôzne terpény), triesloviny, azulén, horčiny a rôzne flavonoidy.