Back to the list

Bez opaľovania si leto nevieme predstaviť. Ako si treba pri ňom chrániť pokožku?

Leto máme v plnom prúde a slniečko nám začína pekne pripekať. Možnosť vyhnúť sa slnečnému žiareniu sa rapídne znižuje a okrem toho mnohí z nás sa radi trochu poopaľujú. Dnes už mnoho z nás vie, že nadmerné slnenie so sebou prináša viaceré riziká. Ozónová vrstva sa naším pôsobením neustále stenčuje a kde tu sa už objavujú aj ozónové diery.


 Najväčšia ozónová diera sa momentálne nachádza nad Antarktídou a hovorí sa, že je dosť veľká. Aspoň, že Antarktída nepatrí medzi vyhľadávané miesta na opaľovanie. Ale vráťme sa k slnečnému žiareniu. Slnečné žiarenie je elektromagnetické žiarenie charakterizované frekvenciou alebo vlnovou dĺžkou, ktoré je tvorené plynulo prechádzajúcim spektrom. Pre nás je najdôležitejšie takzvané viditeľné spektrum, to je tá časť elektromagnetického žiarenia, ktoré dokážeme zachytiť pomocou našich očí. Viditeľné spektrum je v skutočnosti tvorené viacerými farbami a je možné ho „rozdeliť“ na základné farby pomocou rôznych optických trikov. Asi každý z nás už aspoň raz v živote videl dúhu, kde sú pekne vidieť všetky farby viditeľného spektra. Podobný efekt sa dá dosiahnuť aj hranolom z brúseného skla. Elektromagnetické žiarenie s vyššou frekvenciou (čo znamená aj s vyššou energiou) ako je viditeľné spektrum sa nazýva ultrafialové žiarenie (skratka UV z anglického Ultra-Violet) (niekedy sa mu hovorí aj ultrafialové svetlo). Túto časť žiarenia nevidíme, ale vo veľkej miere ovplyvňuje naše telo. Ultrafialové svetlo napríklad umožňuje tvorbu aktívnej formy vitamínu D v koži ako sme si už dávnejšie spomenuli tu. Toto žiarenie však môže spôsobovať poškodenie očí a kože. V bunkách kože môžu jeho pôsobením vznikať poruchy v DNA, čo v končenom dôsledku môže viesť aj k rakovine kože. Samotné UV-žiarenie sa ešte delí na viacero podtypov – v rámci ochranných faktorov sú najdôležitejšie UV-A a UV-B, tieto časti UV žiarenia nie sú eliminované ani funkčnou ozónovou vrstvou. 

Teraz si pre zmenu dáme ešte trochu fyziky. Charakter atómov alebo častejšie molekúl, z akých sú látky zložené ovplyvňuje aj to ako budú interagovať s elektromagnetickým žiarením. Toto je v skutočnosti dosť zložité, ale skúsime to poriadne zjednodušiť. Ak chemicky čistá látka absorbuje v oblasti viditeľného spektra javí sa nám ako farebná. Je to spôsobené tým že tú časť spektra, ktorú látka absorbuje bude chýbať vo výslednom spektre. Dá sa to prirovnať trochu k miešaniu temperových farieb, ak napríklad látka absorbuje v oblasti kde je červená farba, bude pre naše oči mať „opačnú farbu“ – modrú. Chemicky čisté látky, ktoré neabsorbujú vo viditeľnom spektre sa pre nás javia ako bezfarebné, pretože prepúšťajú celé viditeľné spektrum – napríklad sklo alebo „dokonalý“ kryštál kuchynskej soli. V reálnom živote sa ale málokedy stretneme s chemicky čistými látkami a rôzne zmesi látok ako sú emulzie, suspenzie, hmly a podobne interagujú so svetlom aj v iných formách. 

Tí, ktorí sa dočítali až sem a momentálne sa čudujú čo toto všetko má spoločné s opaľovaním, už sa k tomu dostávam! Bezpečné opaľovanie si dnes vyžaduje používanie prostriedkov na opaľovanie s rôznymi faktormi ochrany. Dnes sa táto ochrana kvantifikuje pomocou SPF (z anglického Sun Protection Factor). Kto chce vedieť čo to presne znamená, môže skúsiť napríklad wikipédiu, jednoducho povedané čím vyššie SPF, tým je väčšia ochrana voči slnečnému žiareniu. 

Ochranné prostriedky sú vlastne krémy, gély, telové mlieka alebo roztoky, ktoré obsahujú nejakú organickú alebo anorganickú zlúčeninu, ktorá dokáže absorbovať všetko alebo aspoň časť UV-žiarenia a tak ochrániť našu pokožku. Okrem tejto schopnosti musia samozrejme spĺňať mnoho iných kritérií ako je ich bezpečnosť pred aj po ožiarení UV-žiarením, nesmú byť mutagénne, karcinogénne atď. Používanie týchto látok podlieha rovnakej kontrole ako látok tvoriacich lieky. U nás to znamená kontrolu v rámci EU. Tieto látky sú delené aj podľa toho či chránia pred UV-A, UV-B alebo pred oboma podtypmi UV-žiarenia. Chemicky sú organické zlúčeniny hlavne rôzne substituované aromatické ketóny a diketóny. Ďalej sem patria estery aromatických karboxylových kyselín s vyššími alkoholmi a niektoré aromatické sulfónové kyseliny. Podľa rôznych vedeckých štúdií, sú tieto látky bezpečné na použitie v opaľovacích prostriedkoch, teda aspoň v koncentráciách, ktoré sú povolené v týchto prípravkoch. 

Z anorganických látok sú to prakticky len dve zlúčeniny. Prvou je pre farmaceutov dobre známy oxid zinočnatý, o ktorom sme hovorili v rámci ingrediencií do mastí a krémov. Druhým zástupcom je oxid titaničitý, tiež známy ako titánová beloba. Obe tieto látky sú biele prášky, ktoré na koži dokážu vytvoriť mechanickú vrstvu, ktorá zachytí slnečné žiarenie predtým ako sa dostane na kožu. Do tejto skupiny patria napríklad produkty od Biodermy rady Photoderma, od La Roche-Posay rady Anthelios. Výrobky od značiek Vichy, Daylong alebo Ladival a podobne. 

Ohľadne týchto liekov alebo metódy liečenia sa opýtajte svojho lekára alebo farmaceuta Apoteky Alexandra, sme vám k dispozícii 24/7.