Flavonoidy sú dusík neobsahujúce sekundárne metabolity rastlín a niektorých húb. Chemicky sú to kyslíkaté heterocykly, ktoré sú odvodené od benzo[b]pyrénu, ktoré veľmi často obsahujú ešte konjugovanú ketoskupinu, niekedy vo forme laktónového cyklu. Okrem toho je veľmi častým štrukturálnym prvkom ešte alkoholická alebo fenolická hydroxylová skupina. V rastlinách majú široké spektrum úloh, najčastejšie sa využívajú ako farbivá v kvetoch, plodoch a niektorých iných pletivách.
Okrem toho sú ešte využívané ako UV-filtre a prenášače signálov. Okrem obrovskej variability základnej chemickej štruktúry sa flavonoidy vyskytujú v rastlinách veľmi často vo forme glykozidov, to znamená že sú chemicky naviazané na jednu alebo viaceré molekuly cukrov. Ich výskyt v rastlinách je častý a preto mnoho rastlinných zdrojov potravy obsahuje samozrejme aj flavonoidy. K príkladom potravy s relatívne vysokým obsahom flavonoidov sú citrusy, čučoriedky, brusnice, čaj, kakao a niektoré druhy orechov. Samozrejme ako to je so všetkými sekundárnymi metabolitmi rastlín aj o flavonoidoch existuje nespočetné množstvo mýtov a vedeckých štúdii o tom na čo všetko účinkuj a na čo všetko pôsobia. Ako je to už dneska moderné, aj flavonoidom sa pripisujú antioxidačné vlastnosti. Niektoré výskumy naznačujú, že flavonoidy sa zle vstrebávajú z tráviaceho traktu. Na druhej strane mnoho štúdii ukázalo, že in vitro (to znamená, že experiment sa uskutočňuje mimo živého organizmu, napríklad v skúmavke) majú flavonoidy naozaj antioxidačné vlastnosti. Chemická štruktúra flavonoidov nasvedčuje tomu, že flavonoidy by naozaj mohli mať antioxidačné účinky. Fenolické aj sekundárne hydroxylové skupiny na cyklických zlúčeninách sú typické pre prirodzené antioxidanty – napríklad vitamín E a vitamín C. Skutočný antioxidačný účinok flavonoidov vnútri ľudského tela (čiže v podmienkach in vivo) nie je úplne potvrdený ale je tu vysoká pravdepodobnosť že je prítomný.
Ďalším prospešným účinkom flavonoidov je údajne ich protizápalový účinok. Zápal je vysoko komplexný proces, ktorý má v ľudskom tele fyziologický aj patologický dopad. Dnes existuje mnoho liekov, ktoré zmierňujú zápalový proces. K známym liekom ovplyvňujúcim zápal patrí napríklad ibuprofén alebo diklofenak. Zdá sa že flavonoidy dokážu ovplyvniť zápal buď zmenou metabolizmu kyseliny arachidónovej alebo tým, že dokážu zmierniť tvorbu voľných radikálov počas zápalu – čiže ich antioxidačný účinok. Ďalej sa flavonoidom pripisuje prospešný účinok v boji proti kardiovaskulárnym chorobám. Tento fakt sa vysvetľuje viacerými mechanizmami. Je to znižovanie krvnej zrážanlivosti, zníženie oxidačného poškodenia ciev, zníženie zápalových procesoch v cievach, zníženie rizika vzniku aterosklerózy a zlepšenie funkcie cievnych stien. K populárnym tvrdeniam, hlavne tým na internete ohľadom flavonoidov patrí ešte to že pomáhajú pri terapii rakoviny a zmierňujú „starnutie“.
K populárnym flavonoidom dnes patrí napríklad kvercetín (anglicky quercetin). Tento flavonoid obsahuje štyri fenolické a jednu enolickú skupinu. V prírode sa najčastejšie nachádza ako O-glykozid, kde je cukorná zložka naviazaná na enolickú skupinu. V prírode je veľmi rozšírený a nachádza sa v množstve potravín ktoré konzumujeme. Na internete sa mu pripisujú prakticky všetky účinky ktoré som uviedol vyššie. Okrem toho ešte to že je schopný posilniť imunitný systém a znižovať alergie. Ďalšie dva známe flavonoidné glykozidy – diosmín a hesperidín sú kľúčovými zložkami vysoko populárneho lieku na terapiu cievnych ochorení (kŕčových žíl a hemoroidov). Názov lieku tu bohužiaľ nemôžem uviesť ale nájsť si to na internete dnes môže už skoro každý. Samozrejme v dnešnej dobe sú jednotlivé flavonoidy alebo celé skupiny flavonoidov (oddeliť ich chemicky od seba musí byť naozaj makačka...) v mnohých výživových doplnkoch.