Čas je nemilosrdný. Hodiny odtikávajú čas každému z nás. Túžba ostať čo najdlhšie alebo v tom najlepšom prípade naveky mladým, je stará ako ľudstvo samé. Staroveké príbehy sú plné hrdinov alebo alchymistov hľadajúcich elixír večnej mladosti alebo kúzlo, ktoré by malo rovnaký účinok.
Okrem elixírov a rôznych kúziel alebo zaklínadiel bol povesťami opradený aj takzvaný prameň mladosti. Legendy tvrdili, že kto sa z tohto zázračného prameňa napije bude navždy mladý. Mnoho z vás určite pozná pesničku od Alphaville – Forever young, alebo po slovensky navždy mladý. Ach to boli ešte 80. roky ale už vtedy vedeli o čom to je. Nie je to až také ťažké pochopiť, veď mladosť to je fyzická aj psychická sila, vytrvalosť, zdravie a krása. Kto by také niečo nechcel? Možno len tí čo sú momentálne mladí a pre nich je takéto niečo samozrejmosťou. Je vlastne starnutie patologický alebo fyziologický proces? Určite väčšina z tých čo by zase chceli byť mladými, by nechcelo byť až tak mladý, že by im ako sa hovorí tieklo ešte mlieko po brade. Veď predsa „starneme“ hneď od narodenia, nie? Alebo dalo by sa povedať že vtedy ešte len dospievame? Toto všetko je skôr také filozofovanie ohľadom problematiky veku človeka. Veď ktorý čas vo vašom živote bol podľa vás najlepší? A ktorý najhorší? Všetko ako aj čas je predsa relatívne. A čo hovorí moderná veda o príčinách starnutia? Najčastejším procesom spojeným so starnutím je zmena v genetickej informácii. Genetická informácia je uložená v DNA (DeoxyriboNukleová Kyselina), ktorá môže byť poškodená rôznymi vonkajšími vplyvmi. Najčastejšie rôznymi druhmi žiarenia (napríklad rádioaktívneho), vírusmi alebo niektorými chemikáliami. Samozrejme v našom tele existujú viaceré mechanizmy, ktoré sa podieľajú na oprave poškodenej DNA ale tieto mechanizmy bohužiaľ časom strácajú svoju účinnosť. Poškodenie DNA vedie k rôznym mutáciám, ktorých dôsledky môžu byť naozaj negatívne. Okrem toho zvýšená aktivácia alebo deaktivácia rôznych metabolických procesov v oblasti DNA sa tiež pokladá za jednu z príčin starnutia. Potom je tu problematika telomeráz. Telomerázy sú enzýmy, ktoré zjednodušene povedané skracujú DNA pri každom bunkovom delení. Drvivá väčšina buniek v našom tele sa neustále delí, aby sa obnovovali. Pôsobením telomeráz sa DNA každej deliacej bunky pri tomto cykle skracuje. Toto spôsobuje „starnutie“ jednotlivých bunkových línii v našom tele. DNA v tele slúži hlavne ako podklad pre syntézu proteínov a tým sa dostávame k nim. Ďalšou teóriou je že k starnutiu prospieva aj strata schopnosti tela správne formovať a odbúravať rôzne proteíny. Inou teóriou je potom strata schopnosti mitochondrií (chloroplastov v rastlinách) tvoriť energiu. Mitochondrie sú miesta v eukaryotických bunkách kde sa vytvára energia pre celú bunku, je jasné že strata ich funkcie bude mať naozaj negatívny dopad. Poslednou naozaj prevládajúcou teóriou je akumulácia poškodenia chemickými radikálmi. Najčastejšie sa vina kladie na kyslíkaté radikály, ale tak viete kyslíkaté radikály sa určite objavia keďže kyslík dýchame a potrebujeme pre život. A čo sa dá teda robiť proti starnutiu, okrem čakania na zázrak? Najčastejšou odpoveďou na túto otázku je zmena životosprávy. Hlavne zníženie kalorického príjmu, čiže v jednoduchej reči zníženie množstva zjedeného jedla.
Toto tvrdenie má pôvod v experimentoch na zvieratách. U „jednoduchších“ zvierat malo zníženie príjmu potravy, za podmienok rovnakého príjmu esenciálnych živín, za dôsledok podstatné zvýšenie životnosti. Toto sa dosiahlo na zvieratách ako sú muchy a potkany. Pri pokuse na opiciach, čiže na zvieratách, ktoré sú viac podobné nám, že vraj už zvýšenie životnosti nebolo dosiahnuté, ale dosiahlo sa zníženie výskytu chorôb spojených s vysokým vekom. Samozrejme zníženie stravovania musí byť spojené so správnym výberom toho čo ešte človek konzumuje. Správne stravovanie že vraj zvyšuje životnosť a znižuje výskyt chorôb primárne spojených s vysokým vekom. Okrem stravovania treba potom ešte venovať správne množstvo času spánku (nie výrazne veľa ale ani výrazne málo), venovať dostatočný čas fyzickému cvičeniu a vyhnúť sa chronickému stresu. Och, len tak málo? Kto by to bol povedal že „stačí“ sa naozaj zdravo a primerane stravovať, spať, cvičiť a nestresovať sa? Ale ako toto dosiahnuť ak nie ste zrovna milionár alebo aristokrat? To je otázka! Síce to nie je elixír ani prameň večnej mladosti, ale aj HCK Komplex zmes ponúka možnosť spomaliť starnutie a na rozdiel od prvých dvoch spomenutých možností aj naozaj existuje. Ale čo je tajomstvom tejto kombinácie? Vyššie sme si povedali že za jednu z príčin starnutia sa považuje znížená funkcia mitochondrií. Preto je v zmesi L-karnitín. Karnitín je neproteogénna aminokyselina, ktorá sa podieľa na zásobovaní mitochondrií mastnými kyselinami. Ďalej je tu karnozín (dipeptid), ktorý chráni bunky pred nadmernou glykozidáciou a tiež pomáha udržiavať správnu funkciu mitochondrií. Chróm je tu z dôvodu jeho úlohy v regulácii metabolizmu glukózy. Ginkgo biloba a obsahové látky, ktoré obsahuje sa dlhodobo používajú na zlepšenie prekrvenia mozgu. Vápnik je tu aby spomalil nástup degenerácie kosti spojených so zvýšeným vekom. Horčík že vraj tiež pôsobí ochranne na mitochondrie. Ďalšou teóriou starnutia je samozrejme nahromadenie negatívneho vplyvu kyslíkatých radikálov, ktoré vznikajú aj napríklad pri dýchaní. Toto je dôvodom, že táto zmes je zvlášť bohatá na antioxidanty. Do tejto skupiny patria flavonoidy, koenzým Q10, glutatión, rezveratrol, selén, vitamín C a vitamín E. Mnoho z týchto látok tiež pôsobí aj protizápalovo. Okrem toho sú tu ešte všetky ostatné dôležité vitamíny.