Bedrovník aníz (Pimpinella anisum) je jednoročná bylina dosahujúca až 50 cm. Dolné listy sú okrúhlisto obličkovité s pílkovitým okrajom. Horné listy sú trojnásobne klinovito perovito strihané. Biele alebo svetloružové kvietky sú usporiadané do okolíkov okolíkov. Plodom sú visiace dvojnažky. Za originálny domov anízu sa považuje oblasť stredozemného mora a blízkeho východu.
U nás rastlina zdomácnela. Na liečebné účely sa využíva aníz už od staroveku. Na toto upotrebenie sa plody zbierajú najčastejšie medzi augustom a septembrom. Potom sa nechajú niekoľko dní dozrieť a vysušia sa v tieni. V ľudovej medicíne sa aníz používa hlavne v prípravkoch uľahčujúcich odsun hlienu z dýchacieho traktu a vykašliavanie. Tiež že vraj dokáže zvýšiť produkciu mlieka u žien. Ďalej dokáže znižovať plynatosť (karminatívny účinok), uvoľňovať kŕče hladkých svalov (spazmolytický účinok) a mierne preháňací účinok. Je zložkou mnohých čajovín. Okrem liečiteľstva sa aníz hojne využíva aj v kuchyni. Hlavne vďaka svojej charakteristickej vôni a chuti sa používa na dochutenie rôznych jedál, hlavne sladkostí a koláčov. S týmto súvisí aj jeho využitie v liehovarníctve. Je súčasťou mnohých liehovín, hlavne tých z oblasti stredozemného mora. Používal sa napríklad v originálnom francúzskom recepte na absint. Hlavnou obsahovou zložkou anízu je silica (esenciálny olej), ktorej hlavným prvkom je anetol, ktorý je zodpovedný za charakteristickú vôňu a chuť anízu. Okrem neho je v silici ešte napríklad a 4-anízaldehyd a metylchavikol. Popri silici sú tu ešte aj mastné kyseliny, cukry, furfurol a kyselina kávová.Bedrovník väčší (Pimpinella major) je trváca bylina, ktorá v ideálnych podmienkach môže dorastať až do výšky jedného metra. Listy sú rovnaké na celej rastline. Sú neparno perovito zložené so zúbkatým okrajom. Biele alebo sýto-rúžové kvety sú v okolíkoch okolíkov. Plodom sú dvojnažky. U nás je to domáci druh. V ľudovom liečiteľstve sa používa od stredoveku. Na liečebné účely sa zbiera hlavne koreň, zriedkavo vňať. Koreň starších rastlín sa zbiera na jar alebo na jeseň. Koreň treba dobre umyť a vysušiť v tieni. Často sa kombinuje s koreňom Bedrovníka lomikoreňového. 
V praxi sa používa hlavne na ochorenia ústnej dutiny, ako diuretikum, stomachikum, na uľahčenie vykašliavania a na úpravu menštruačného cyklu. Obsahové látky sú totožné s obsahovými látkami Bedrovníka lomikoreňového.Bedrovník lomikameňový (Pimpinella saxifraga) je trváca bylina dosahujúca výšky okolo 60 cm. Dolné listy sú neparno perovito zložené, vajcovitého tvaru s pílkovitým až perovito zárezovým okrajom. Horné listy sú tiež neparno perovito zložené ale sú priame a zakrpatené s celistvým okrajom. Kvety sú usporiadané do okolíkov okolíkov, sú biele, svetlo-žltej alebo rúžovej farby. Plodom je dvojnažka. U nás je to domáca rastlina. Ako zdroj liečivých látok je táto rastlina známa už od staroveku. Za liečivú časť sa označuje koreň s podzemkom, ktoré sa zbierajú z viacročných rastlín buď na jar alebo na jeseň. Korene sa rýchlo umyjú a sušia sa v tieni. Po vysušení že vraj odporne páchnu. Zriedkavo sa zbiera aj vňať tejto rastliny. Hlavnou obsahovou zložkou je tiež silica, tentokrát však s iným zložením. Je hlavne tvorená derivátmi kumarínu (napríklad umbeliferón). Ďalej ešte obsahuje saponíny, triesloviny a cukry. Jeho využitie v ľudovej medicíne je rovnaké ako využitie Bedrovníka väčšieho.