Back to the list
Či už pravidelne trpíte nespavosťou, alebo ťažko prekonávate časový posun, je to nedostatkom melatonínu.

Problémy so spánkom sú v rozvinutých krajinách veľmi časté. Dôvodov je viacero. Nezdravý životný štýl, „svetelné znečistenie“ v mestách, vysoká miera užívania stimulujúcich látok a podobne. 


Sedatíva a hypnotiká sú liečivá, ktoré navodzujú u človeka stav podobný fyziologickému spánku bez iných účinkov na centrálnu nervovú sústavu. Látky s týmto účinkom boli vyhľadávané od nepamäti. Pred vznikom modernej vedy sa používali všelijaké odvary alebo extrakty z rôznych rastlín, ktoré do určitej miery fungovali. Účinok každej látky na náš organizmus je priamo úmerný od dávky danej látky, toto si už veľmi dávno uvedomil Paracelsus. Prakticky všetky látky, ktoré sa používajú ako sedatíva dokážu vo vyšších koncentráciách spôsobiť bezvedomie až smrť. V prípade liečiv je dôležitá aj cesta podania. 

Všetky liečivá ktoré sa vstrebávajú v tráviacom trakte sa v krvi dostávajú najprv priamo do pečene a až potom do zvyšku ľudského tela. Rôzny podiel liečiva často podľahne v pečeni metabolizácii a tým aj inaktivácii. Pri systémovom podaní, napríklad vo forme injekcie priamo do žily je možné pečeň obísť a vyššie množstvo liečiva sa dostane najprv na svoje cieľové miesto v tele. Moderné látky, ktoré sa perorálne používajú ako sedatíva spôsobujú pri systémovom podaní stratu vedomia. V súvislosti so sedatívami je tiež dôležité silne zdôrazniť vznik tolerancie a návyku. Tolerancia znamená, že opakovaným používaním tej istej látky sa postupne znižuje jej účinok na človeka pri rovnakých dávkach. Preto je potom nutné na dosiahnutie rovnakého účinku stále vyššiu a vyššiu dávku liečiva. 

Čo je návyk je asi jasné, je to závislosť od danej látky na dosiahnutie určitého účinku alebo stavu. Väčšina ľudí vie, že návyk je nebezpečný napríklad pri opioidných analgetikách alebo niektorých psychofarmakách. V skutočnosti návyk, či už psychický alebo fyziologický môže vzniknúť na akékoľvek liečivo. Okrem sedatív, veľmi často vzniká návyk aj na také „banálne“ skupiny liečiv ako sú preháňadlá alebo spreje do nosa! Najstarším „chemickým“ sedatívom je samozrejme etanol, jeho sedatívny účinok je relatívne slabý po prepočítaní na dávku. Od vzniku modernej chémie bolo pripravených nespočetne veľa látok so sedatívnym účinkom a tak sa pozrieme len na zopár z nich. Dobrým príkladom je chlorál hydrát. Chemicky je to hydrát trichlóracetaldehydu, ktorý je v tele metabolizovaný na trichlóretanol, ktorý pôsobí na rovnakom princípe ako etanol. Sú to bezfarebné kryštáliky nepríjemnej vône a silne horkej chuti. Na sedatívny účinok boli treba relatívne vysoké dávky, čo spolu s jeho dlhodobým používaním viedlo k výraznému poškodeniu pečene a dnes sa už nepoužíva. 

Naozajstná revolúcia v oblasti sedatív nastala po zavedení barbiturátov. Barbituráty sú cyklické ureidy, ktoré majú okrem sedatívneho účinku aj schopnosť uvoľňovať kŕče. Barbituráty sú už naozaj účinné sedatíva, teda dalo by sa povedať že sú až moc účinné. Rozdiel medzi dávkou, ktorá spôsobila sedáciu a dávkou spôsobujúcou bezvedomie až zástavu dýchania. Extra smrteľná bola ich kombinácia s alkoholom. To a tiež neprítomnosť priameho protijedu znamenala ich koniec ako sedatív. Dnes sa už v modernej medicíne používajú len pri celkovej anestézii a fenobarbitál sa ešte používa pri niektorých ťažkých formách epilepsie. 

Po skončení „doby“ barbiturátov prišli na scénu benzodiazepíny. Benzodiazepíny majú okrem sedatívneho účinku aj anxiolytický (znižujú pocit úzkosti) účinok a sú schopné tiež znižovať kŕče podobne ako barbituráty. Na rozdiel od barbiturátov sú oveľa bezpečnejšie (vysokú rozdiel medzi účinnou a smrteľnou dávkou) a existuje špecifický protijed, ktorý sa používa pri otrave nimi. Jedinou chybičkou krásy na benzodiazepínoch je veľmi vysoké riziko vzniku závislosti. Preto boli neskôr vyvinuté liečivá, ktoré ich mali nahradiť ako sedatíva. To boli takzvané Z-sedatíva (ich názvy vždy začínajú na Z), ktoré sú liečivá rôznych chemických štruktúr, ktoré majú rovnaký sedatívny účinok ako benzodiazepíny ale chýbajú u nich ostatné účinky beznodiazepínov (anxiolytický, protikŕčový). 

Dnes už bohužiaľ vieme ako dopadli Z-sedatíva. Liečba závislosti od benzodiazepínov fungovala asi tak dobre ako liečba závislosti od kokaínu pomocou heroínu. Takže po tomto krátkom výlete do histórie sedatív sa vrátime k melatonínu. Melatonín je chemicky N-acetyl-5-metoxytryptamín a je to telu vlastný hormón, ktorý sa tvorí v epifýze, čo je žľaza nachádzajúca sa v mozgu. Jeho biosyntéza v tele vychádza tak isto ako je tomu u všetkých tryptamínoch z aminokyseliny tryptofánu. Jeho produkcia je do značnej miery ovplyvnená dĺžkou a intenzitou osvetlenia, ktorému je človek vystavený. Výrazne reguluje prechod medzi spánkom a bdelým stavom (cirkadiénny rytmus) a ovplyvňuje aj činnosť imunitného systému u človeka. Predpokladá sa tiež že funguje aj ako antioxidant. Na základe jeho schopnosti ovplyvniť cirkadiénny rytmus sa dnes používa ako sedatívum dostupné bez predpisu. Je dostupný vo forme tabliet s rôznym dávkovaním. Okrem toho sa odporúča aj pri časovom posune pri lietaní (anglicky Jet lag), hučaní v ušiach a bolestiach hlavy. Na internete sa okrem toho uvádzajú aj rôzne iné indikácie pre melatonín ako napríklad rakovina, ale tieto údaje nie sú podporované vedeckými štúdiami. 

Ohľadne týchto liekov alebo metódy liečenia sa opýtajte svojho lekára alebo farmaceuta Apoteky Alexandra, sme vám k dispozícii 24/7.